Unión Europea

(1)

(2)

(3)

L 140/16 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

SMERNICE

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/28/ES

z 23. apríla 2009

o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1 a jej článok 95 vo vzťahu k člán­ kom 17, 18 a 19 tejto smernice,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociál­ neho výboru

(1) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 43.

,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov

(2) Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 12.

,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2008 (zatiaľ ne­ uverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009.

,

keďže:

(1) Kontrola energetickej spotreby v Európe a väčšie využíva­ nie energie z obnoviteľných zdrojov energie sú spolu s ús­ porami energie a vyššou energetickou efektívnosťou významnými súčasťami balíka opatrení potrebných na zní­ ženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Kjót­ skeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a ďalších záväzkov Spoločenstva a medzinárodných záväzkov v oblasti znižo­ vania emisií skleníkových plynov po roku 2012. Tieto fak­ tory zohrávajú taktiež dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, podpore technického rozvo­ ja a inovácií a poskytovaní príležitostí na zamestnanie a re­ gionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach.

(2) Predovšetkým väčšie technologické zlepšenia, podnety na využívanie a rozvoj verejnej dopravy, využívanie ener­ geticky efektívnych technológií a využívanie energie z ob­ noviteľných zdrojov energie v doprave patria medzi

najúčinnejšie nástroje, ktorými môže Spoločenstvo znížiť svoju závislosť od dovážanej ropy v odvetví dopravy, kde je problém bezpečnosti dodávok energie najakútnejší, a ov­ plyvniť trh s motorovými palivami v doprave.

(3) Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej, konkurencie­ schopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z ob­ noviteľných zdrojov energie sa často opiera o miestne a regionálne malé a stredné podniky (MSP). Príležitosti pre rast a zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regió­ noch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľ­ ných zdrojov energie na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených po­ stupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatíva­ mi a podporovať využívanie štrukturálnych fondov v tejto oblasti.

(4) Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionál­ neho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie.

(5) V záujme zníženia emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva, ako aj zníženia jej závislosti od dovozu ener­ gie by mal byť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov energie úzko spätý so zvýšením energetickej efektívnosti.

(6) V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie je vhodné podpo­ riť fázu demonštračných činností a komercializácie. Pre­ chod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod, vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýše­ nia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších pre­ pravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príj­ mov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/17

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrá­ banej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou

(1) Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

a smernica Európskeho parla­ mentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore po­ užívania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave

(2) Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42.

ustanovili vymedzenia pojmov pre rozličné typy energií z obnoviteľných zdrojov energie. Smernica Eu­ rópskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou

(3) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

ustanovila všeobecné vymedzenia pojmov pre sektor elektroenergetiky. V záujme právnej istoty a pre­ hľadnosti je vhodné používať rovnaké alebo podobné vy­ medzenia pojmov aj v tejto smernici.

(8) Oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Ce­ stovná mapa pre obnoviteľnú energiu – obnoviteľná ener­ gia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti preukázalo, že cieľ 20 % pre celkový podiel energie z ob­ noviteľných zdrojov energie a cieľ 10 % pre energiu z ob­ noviteľných zdrojov energie v doprave by boli vhodné a dosiahnuteľné ciele a že rámec, ktorý obsahuje záväzné ciele, by mal poskytnúť podnikateľskej komunite dlhodo­ bú stabilitu, ktorú potrebuje na uskutočňovanie racionál­ nych a trvalo udržateľných investícií v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré môžu znížiť závi­ slosť na dovážaných fosílnych palivách a zvýšiť využívanie nových energetických technológií. Tieto ciele existujú v kontexte zvýšenia energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020 stanoveného v oznámení Komisie z 19. októ­ bra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu, ktorý schválila Európska rada na svo­ jom zasadnutí v marci 2007 a Európsky parlament vo svo­ jom uznesení z 31. januára 2008 o tomto akčnom pláne.

(9) Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 opätov­ ne potvrdila záväzok Spoločenstva týkajúci sa rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov energie v rámci celého Spoločenstva po roku 2010. Potvrdila záväzný cieľ, kto­ rým je dosiahnuť do roku 2020 20 % podiel energie z ob­ noviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe v Spoločenstve a záväzný cieľ, ktorým je mini­ málne 10 % podiel biopalív na spotrebe automobilového benzínu a motorovej nafty v doprave a ktorý majú do roku 2020 dosiahnuť všetky členské štáty nákladovo efektívnym spôsobom. Uviedla, že záväzný charakter cieľa pre biopa­ livá je primeraný za predpokladu, že výroba je trvalo udr­ žateľná, že biopalivá druhej generácie budú komerčne dostupné a že smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív

(4) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.

sa zmení a doplní tak, aby umožňo­ vala príslušné úrovne miešania. Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2008 zopakovala, že je nevyhnutné

vytvoriť a plniť účinné kritériá trvalej udržateľnosti pre bio­ palivá a zabezpečiť komerčnú dostupnosť biopalív druhej generácie. Európska rada sa na svojom zasadnutí v júni 2008 znovu venovala kritériám trvalej udržateľnosti a vý­ voju biopalív druhej generácie a zdôraznila potrebu posú­ diť možné vplyvy výroby biopalív na poľnohospodárske potravinové výrobky a v prípade potreby riešiť nedostat­ ky. Ďalej tiež uviedla, že by sa mali podrobnejšie posúdiť environmentálne a sociálne dôsledky výroby a spotreby biopalív.

(10) Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. septembra 2007 o pláne pre obnoviteľnú energiu v Európe

(5) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 82.

vyzval Komisiu, aby do konca roka 2007 predložila návrh legi­ slatívneho rámca pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v nadväznosti na dôležitosť stanovenia cieľov pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Spoločenstva a členských štátov.

(11) Je potrebné stanoviť transparentné a jednoznačné pravidlá pre výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov ener­ gie a pre vymedzenie týchto zdrojov. V tejto súvislosti by sa mala zahrnúť energia prítomná v oceánoch a iných vod­ ných útvaroch vo forme vĺn, morských prúdov, prílivu a odlivu, gradientov oceánskej tepelnej energie alebo gra­ dientov slanosti.

(12) Využívanie poľnohospodárskeho materiálu, ako napríklad hnoja, močovky a iných odpadov živočíšneho a organic­ kého pôvodu, na produkciu bioplynu ponúka vzhľadom na vysoký potenciál úspory emisií skleníkových plynov značné environmentálne výhody v oblasti výroby tepla a elektriny, ako aj v oblasti jeho využívania ako biopaliva. Zariadenia na výrobu bioplynu môžu vzhľadom na ich de­ centralizovaný charakter a regionálnu štruktúru investícií významne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju vo vi­ dieckych oblastiach a ponúknuť poľnohospodárom nové možnosti príjmov.

(13) Vzhľadom na pozície prijaté Európskym parlamentom, Ra­ dou a Komisiou je vhodné stanoviť záväzné národné ciele, ktoré budú v súlade s 20 % podielom energie z obnoviteľ­ ných zdrojov energie a 10 % podielom energie z obnovi­ teľných zdrojov energie v doprave na energetickej spotrebe v Spoločenstve do roku 2020.

(14) Hlavným účelom záväzných národných cieľov je poskyt­ núť investorom istotu a podporovať nepretržitý rozvoj technológií na výrobu energie zo všetkých druhov obno­ viteľných zdrojov energie. Preto nie je vhodné odkladať rozhodnutie o tom, či je cieľ záväzný, do uskutočnenia nej­ akej budúcej udalosti.

(1)

(2)

(3)

L 140/18 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

(15) Východiskové pozície, potenciálne obnoviteľné zdroje energie a energetický mix v jednotlivých členských štátov sú rôzne. Preto je potrebné premeniť cieľ Spoločenstva vo výške 20 % na jednotlivé ciele pre každý členský štát, pri­ čom sa náležite zohľadní spravodlivé a primerané rozdele­ nie, ktoré vezme do úvahy rozdielne východiskové pozície a možnosti členských štátov, vrátane existujúceho podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie a energetického mixu. Toto je vhodné realizovať prostredníctvom rozdele­ nia požadovaného celkového nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi členské štáty na zá­ klade rovnakého nárastu podielu každého členského štátu váženého prostredníctvom jeho HDP, pričom výsledok sa upraví tak, aby odrážal ich východiskové pozície, a zapo­ čítaním z hľadiska hrubej konečnej energetickej spotreby, pričom sa zohľadní doterajšie úsilie členských štátov v sú­ vislosti s využívaním energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(16) Na rozdiel od vyššie uvedeného, pokiaľ ide o 10 % cieľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie v doprave, je vhodné stanoviť ho na rovnakej úrovni pre každý členský štát, aby sa zaručila jednotnosť parametrov a dostupnosti motorových palív v doprave. Keďže s motorovými paliva­ mi v doprave sa obchoduje jednoducho, členské štáty s ma­ lými zásobami príslušných zdrojov dokážu jednoducho získať biopalivá odinakiaľ. Hoci by pre Spoločenstvo bolo technicky možné splniť cieľ týkajúci sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave výlučne z do­ mácej produkcie, je pravdepodobné aj žiaduce, aby sa cieľ v skutočnosti splnil kombináciou domácej produkcie a do­ vozu. Preto by Komisia mala monitorovať zásobovanie trhu Spoločenstva biopalivami a v prípade potreby by mala navrhnúť príslušné opatrenia na dosiahnutie vyváženého pomeru medzi domácou produkciou a dovozom s ohľa­ dom okrem iného na rozvoj mnohostranných a dvojstran­ ných obchodných rokovaní, environmentálne, sociálne a ekonomické otázky a na bezpečnosť dodávok energie.

(17) Zlepšenie energetickej efektívnosti je kľúčovým cieľom Spoločenstva, pričom cieľom je dosiahnuť zlepšenie ener­ getickej efektívnosti o 20 % do roku 2020. Tento cieľ spo­ ločne s platnými a budúcimi právnymi predpismi vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov

(1) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stano­ venie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu

(2) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.

a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti ko­ nečného využitia energie a energetických službách

(3) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

zo­ hráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní plnenia cieľov v oblasti klímy a energetiky pri čo najnižších nákladoch

a môže priniesť aj nové príležitosti pre hospodárstvo Eu­ rópskej únie. Politiky v oblasti energetickej efektívnosti a úspory energie sú jednou z najúčinnejších metód, ktorou môžu členské štáty zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, a jednoduchšie tak splniť národné celko­ vé ciele a ciele v oblasti dopravy pre energiu z obnoviteľ­ ných zdrojov energie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(18) Úlohou členských štátov bude dosiahnuť vo všetkých od­ vetviach výrazné zlepšenie energetickej efektívnosti, aby ľahšie splnili svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vyjadrené ako percentuálny podiel na hru­ bej konečnej energetickej spotrebe. V odvetví dopravy je energetická efektívnosť nevyhnutná, pretože záväzný per­ centuálny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie bude pravdepodobne čoraz ťažšie plniť trvalo udr­ žateľným spôsobom, ak bude neustále rásť celkový dopyt po energii na účely dopravy. Záväzný cieľ v oblasti dopra­ vy vo výške 10 %, ktorý majú dosiahnuť všetky členské štá­ ty, by sa mal preto stanoviť ako podiel konečnej energetickej spotreby v doprave, ktorý sa má získať z ob­ noviteľných zdrojov energie ako celok, a nielen zo samot­ ných biopalív.

(19) V záujme dosiahnutia záväzných národných celkových cie­ ľov by sa členské štáty mali snažiť o dodržiavanie orientač­ nej trajektórie vedúcej k dosiahnutiu ich konečných záväzných cieľov. Mali by vypracovať národné akčné plá­ ny pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie vrátane in­ formácií o sektorových cieľoch, pričom by mali zohľadniť skutočnosť, že existujú rôzne využitia biomasy a že je pre­ to dôležité mobilizovať jej nové zdroje. Okrem toho by členské štáty mali stanoviť opatrenia na dosiahnutie tých­ to cieľov. Každý členský štát by mal pri hodnotení svojej očakávanej hrubej konečnej energetickej spotreby vo svo­ jom národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie posúdiť, ako môžu opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a úspory energie prispieť k tomu, aby dosiahol svoje národné ciele. Členské štáty by mali zo­ hľadniť optimálnu kombináciu technológií na zvýšenie energetickej efektívnosti s energiou z obnoviteľných zdro­ jov energie.

(20) Aby sa umožnilo využitie výhod technologického pokro­ ku a úspor z rozsahu, mala by sa v orientačnej trajektórii zohľadniť možnosť rýchlejšieho rastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v budúcnosti. Osobitná pozornosť sa preto môže venovať odvetviam, ktoré nepri­ merane trpia nedostatočným technologickým pokrokom a úsporami z rozsahu a preto zostávajú nedostatočne vy­ vinuté, ale ktoré by v budúcnosti mohli značne prispieť k dosiahnutiu cieľov na rok 2020.

(21) Pre túto orientačnú trajektóriu by sa ako východiskový bod mal použiť rok 2005, pretože je posledným rokom, pre ktorý sú k dispozícii spoľahlivé údaje o národných podie­ loch energie z obnoviteľných zdrojov energie.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/19

(22) Dosiahnutie cieľov tejto smernice si vyžaduje, aby Spolo­ čenstvo a členské štáty venovali značné finančné prostried­ ky na výskum a vývoj technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Najmä Európsky ino­ vačný a technologický inštitút by mal považovať výskum a vývoj technológií výroby energie z obnoviteľných zdro­ jov energie za dôležitú prioritu.

(23) Členské štáty môžu nabádať miestne a regionálne orgány k tomu, aby si stanovili vyššie ciele ako sú národné ciele, a aby zapájali miestne a regionálne orgány do vypracúva­ nia národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľ­ ných zdrojov energie a šírenia osvety o výhodách energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(24) V záujme plného využitia potenciálu biomasy by Spolo­ čenstvo a členské štáty mali podporovať zvýšenú mobili­ záciu existujúcich zásob dreva a rozvoj nových systémov lesného hospodárstva.

(25) Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie a využívajú rôzne systé­ my podpory energie z obnoviteľných zdrojov energie na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov používa sy­ stémy podpory, ktoré poskytujú výhody len energii z ob­ noviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrába na ich území. Pre riadne fungovanie národných systémov podpory je ne­ vyhnutné, aby členské štáty mali kontrolu nad účinkami ich národných systémov podpory a nákladmi na ne podľa svojho rozdielneho potenciálu. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je zabezpečenie riadne­ ho fungovania národných systémov podpory v súlade so smernicou 2001/77/ES, aby sa zachovala dôvera investo­ rov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia na plnenie cieľov. Cieľom tejto smernice je uľahčiť cezhraničnú podporu energie z obno­ viteľných zdrojov energie bez toho, aby boli ovplyvnené národné systémy podpory. Touto smernicou sa zavádzajú nepovinné mechanizmy spolupráce medzi členskými štát­ mi, ktorými sa im umožní dohodnúť sa na rozsahu, v akom jeden členský štát podporuje výrobu energie v druhom členskom štáte, a na rozsahu, v akom by sa mala výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie započítať do ná­ rodného celkového cieľa týchto členských štátov. Aby sa zabezpečila účinnosť oboch druhov opatrení na plnenie cieľov, t. j. národných systémov podpory a mechanizmov spolupráce, je nevyhnutné, aby mohli členské štáty stano­ viť, či a do akej miery sa ich národné systémy podpory vzťahujú na energiu z obnoviteľných zdrojov energie vy­ robenú v iných členských štátoch, a dohodnúť sa na tom pomocou mechanizmov spolupráce stanovených v tejto smernici.

(26) Je žiaduce, aby ceny energie odrážali vonkajšie náklady na výrobu energie a energetickú spotrebu, ako aj prípadné en­ vironmentálne a sociálne náklady a náklady na zdravotnú starostlivosť.

(27) Verejná podpora je potrebná na dosiahnutie cieľov Spolo­ čenstva, pokiaľ ide o rozvoj výroby elektriny z obnoviteľ­ ných zdrojov energie, najmä kým ceny elektriny na vnútornom trhu neodrážajú úplné environmentálne a so­ ciálne náklady a prínosy využívaných zdrojov energie.

(28) Spoločenstvo a členské štáty by sa mali snažiť znížiť cel­ kovú energetickú spotrebu v doprave a zvýšiť energetickú efektívnosť v doprave. Hlavné prostriedky znižovania ener­ getickej spotreby v doprave zahŕňajú plánovanie dopravy, podporu verejnej dopravy, zvyšovanie podielu výroby vo­ zidiel na elektrický pohon a výrobu energeticky úspornej­ ších vozidiel a vozidiel menších rozmerov a s menším objemom motora.

(29) Členské štáty by sa mali usilovať o diverzifikáciu energe­ tického mixu z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach dopravy. Komisia by mala Európskemu parla­ mentu a Rade predložiť do 1. júna 2015 správu, v ktorej načrtne možnosti väčšieho využívania energie z obnoviteľ­ ných zdrojov energie v jednotlivých odvetviach dopravy.

(30) Pri výpočte prínosu vodnej a veternej energie by sa na účely tejto smernice mali účinky klimatických rozdielov vyrov­ nať použitím normalizačného faktora. Navyše by sa elek­ trina vyrobená z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorá bola predtým prečerpaná do hornej nádrže, nemala považovať za elektrinu vyrobenú z obno­ viteľných zdrojov energie.

(31) Tepelné čerpadlá, ktoré umožňujú využívanie aerotermál­ neho, geotermálneho či hydrotermálneho tepla pri užitoč­ nej teplotnej úrovni potrebujú na svoje fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu. Preto by sa mala energia využívaná na pohon tepelných čerpadiel odpočítať z celkového využiteľného tepla. Mali by sa zohľadniť len tie tepelné čerpadlá, ktorých výstup vysoko prevyšuje primár­ nu energiu potrebnú na ich pohon.

(32) Pasívne energetické systémy využívajú ako zdroj energie konštrukciu budovy. Takáto energia sa považuje za ušetre­ nú energiu. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, ener­ gia využitá týmto spôsobom by sa nemala zohľadňovať na účely tejto smernice.

(33) Niektoré členské štáty majú na svojej hrubej konečnej ener­ getickej spotrebe vysoký podiel leteckej dopravy. Vzhľa­ dom na súčasné technologické a regulačné obmedzenia, ktoré bránia komerčnému využitiu biopalív v leteckej do­ prave, je pre takéto členské štáty vhodné stanoviť čiastoč­ nú výnimku tým, že z výpočtu ich hrubej konečnej energetickej spotreby v národnej leteckej doprave sa vyjme množstvo, o ktoré prekračuje 1,5 násobok priemeru hru­ bej konečnej energetickej spotreby Spoločenstva v leteckej doprave v roku 2005 odhadnutý Eurostatom, t. j. 6,18 %. Cyprus a Malta sa kvôli svojmu ostrovnému a okrajovému charakteru spoliehajú na leteckú dopravu ako na spôsob dopravy, ktorý je pre ich občanov a hospodárstvo nevyh­ nutný. V dôsledku toho majú Cyprus a Malta neúmerne vysoký podiel leteckej dopravy na svojej hrubej konečnej

(1)

L 140/20 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

energetickej spotrebe, t. j. viac ako trojnásobok priemeru Spoločenstva v roku 2005, a sú preto neúmerne ovplyv­ nené súčasnými technologickými a regulačnými obmedze­ niami. Pre tieto členské štáty je preto vhodné ustanoviť, aby výnimka zahŕňala množstvo, o ktoré presahujú prie­ mer hrubej konečnej energetickej spotreby Spoločenstva v leteckej doprave v roku 2005 odhadnutý Eurostatom, t. j. 4,12 %.

(34) Na dosiahnutie energetického modelu, ktorý podporuje energiu z obnoviteľných zdrojov energie, je potrebné pod­ poriť strategickú spoluprácu medzi členskými štátmi, do ktorej sa, ak je to vhodné, zapoja aj regióny a miestne orgány.

(35) Členské štáty by mali byť so zreteľom na ustanovenia tejto smernice podporené v rozvíjaní všetkých vhodných foriem spolupráce v súvislosti s cieľmi stanovenými v tejto smer­ nici. Táto spolupráca sa môže uskutočňovať na všetkých úrovniach, dvojstranne alebo mnohostranne. Popri mecha­ nizmoch s vplyvom na výpočet a plnenie cieľa, ktoré sú vý­ lučne uvedené v tejto smernici, a to štatistické prenosy medzi členskými štátmi, spoločné projekty a spoločné sy­ stémy podpory, môže mať spolupráca napríklad aj formu výmeny informácií a najlepších postupov, ako je to uve­ dené najmä v platforme transparentnosti stanovenej touto smernicou, a inej dobrovoľnej koordinácie medzi všetký­ mi druhmi systémov podpory.

(36) Na účely vytvárania príležitostí na znižovanie nákladov na dosahovanie cieľov stanovených v tejto smernici je vhod­ né v členských štátoch podporiť spotrebu energie z obno­ viteľných zdrojov energie vyrobenej v iných členských štátoch a umožniť členským štátom započítavať energiu z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanú v inom členskom štáte do svojich národných cieľov. Z tohto dô­ vodu sa vyžadujú opatrenia flexibility, ktoré však zostanú pod kontrolou členských štátov, aby neovplyvnili ich schopnosť dosahovať svoje národné ciele. Tieto opatrenia flexibility budú mať formu štatistických prenosov, spoloč­ ných projektov členských štátov alebo spoločných systé­ mov podpory.

(37) Malo by byť možné, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie mimo Spoločenstva za­ počítavala do cieľov členských štátov. Aby sa však zabrá­ nilo čistému zvýšeniu emisií skleníkových plynov prostredníctvom presmerovania existujúcich obnoviteľ­ ných zdrojov energie a ich úplnému alebo čiastočnému na­ hradeniu konvenčnými zdrojmi energie, mala by sa započítavať iba elektrina vyrobená zariadeniami využíva­ júcimi obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa uvedú do pre­ vádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, alebo zvýšenou kapacitou zariadení, ktoré boli po uvedenom dá­ tume rekonštruované. V záujme zabezpečenia dostatočné­ ho účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločenstve a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto do­ voz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takého­ to obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie.

Ak sa na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve

(1) Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006, s. 18.

stanú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, budú sa na ne vzťahovať opatrenia spo­ lupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.

(38) Keď členské štáty realizujú spoločné projekty s jednou ale­ bo viacerými tretími krajinami v súvislosti s výrobou elek­ triny z obnoviteľných zdrojov energie, tieto spoločné projekty by sa mali týkať iba novovybudovaných zariadení alebo zariadení s novozvýšenou kapacitou. Zabezpečí sa tým, aby sa v dôsledku dovozu energie z obnoviteľných zdrojov energie do Spoločenstva neznížil podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe v danej tretej krajine. Okrem toho by mali dot­ knuté členské štáty podporovať danú tretiu krajinu v do­ mácom využívaní časti výroby elektriny zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje spoločný projekt. Komisia a členské štá­ ty by navyše mali podnecovať dotknutú tretiu krajinu, aby rozvíjala svoju politiku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane stanovenia ambicióznych cieľov.

(39) Vzhľadom na to, že projekty vysokého európskeho záuj­ mu v tretích krajinách, napríklad Stredomorský solárny plán, môžu potrebovať dlhý prípravný čas, kým budú plne prepojené s územím Spoločenstva, je vhodné napomôcť ich rozvoju tým, že sa členským štátom umožní, aby vo svojich národných cieľoch zohľadnili obmedzené množ­ stvo elektriny vyrobenej v rámci takýchto projektov počas výstavby prepojenia.

(40) Postup využívaný správnym orgánom zodpovedným za dohľad nad schvaľovaním, vydávaním osvedčení a povole­ ní pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdro­ jov energie by mal byť pri uplatňovaní pravidiel na konkrétne projekty objektívny, transparentný, nediskrimi­ načný a primeraný. Predovšetkým je vhodné zabrániť aké­ mukoľvek zbytočnému zaťaženiu, ktoré by mohlo vyplynúť zo zaradenia projektov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi zariadenia, ktoré predstavujú vysoké riziko pre zdravie.

(41) Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Preto by sa pri posudzovaní správnych postupov národných, regionálnych a miestnych orgánov pre udeľo­ vanie povolení na výstavbu a prevádzku zariadení na vý­ robu elektriny, tepla a chladu alebo motorových palív v doprave z obnoviteľných zdrojov energie a príslušnej prenosovej a distribučnej infraštruktúry sústavy a siete mala zohľadniť špecifická štruktúra odvetvia energie z ob­ noviteľnýchzdrojov energie. Správne schvaľovacie postu­ py by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov energie by sa mali stano­ viť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia

(1)

(2)

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/21

pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľad­ ňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov energie, kto­ ré sú nákladovo a environmentálne výhodné.

(42) V záujme rýchleho rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov energie a vzhľadom na jej celkovú vysokú kvalitu z hľadiska trvalej udržateľnosti a prínosov pre životné pro­ stredie by členské štáty mali pri uplatňovaní administratív­ nych pravidiel a plánovaní štruktúr a právnych predpisov zameraných na udeľovanie povolení pre zariadenia, pokiaľ ide o znižovanie znečistenia a kontrolu priemyselných podnikov, boj proti znečisteniu ovzdušia a predchádzanie vypúšťaniu alebo minimalizáciu vypúšťania nebezpečných látok do životného prostredia, zohľadňovať prínos obno­ viteľných zdrojov energie k plneniu cieľov v oblasti ochra­ ny životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobno­ viteľných zdrojov energie.

(43) V záujme podnietenia jednotlivých občanov, aby prispeli k plneniu cieľov stanovených v tejto smernici, by príslušné orgány mali zvážiť možnosť nahradenia povolení jednodu­ chým ohlásením príslušnému orgánu v prípade inštalácie malých decentralizovaných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(44) Mala by sa zabezpečiť koherentnosť medzi cieľmi tejto smernice a ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia. Najmä počas po­ stupov posudzovania, plánovania alebo udeľovania povo­ lenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie by členské štáty mali zohľadňovať všetky právne predpisy Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia a prínos obnoviteľných zdrojov energie k plne­ niu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov energie.

(45) Národné technické špecifikácie a ďalšie požiadavky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parla­ mentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stano­ vuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahu­ júcich sa na služby informačnej spoločnosti

(1) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

, a ktoré sa týkajú napríklad úrovní kvality, metód testovania alebo podmienok používania, by nemali vytvárať prekážky pre obchodovanie zo zariadeniami a systémami v oblasti ener­ gie z obnoviteľných zdrojov energie. Preto by systémy pod­ pory energie z obnoviteľných zdrojov energie nemali predpisovať také národné technické špecifikácie, ktoré sa odchyľujú od platných noriem Spoločenstva, alebo ktoré vyžadujú, aby podporné zariadenia a systémy boli certifi­ kované alebo testované na konkrétnom mieste alebo kon­ krétnym subjektom.

(46) Členské štáty by mali zvážiť mechanizmy na podporu diaľ­ kového vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie.

(47) Na národnej a regionálnej úrovni viedli pravidlá a povin­ nosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie v nových a reno­ vovaných budovách k značnému nárastu využívania ener­ gie z obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Spoločenstva a záro­ veň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov pod­ porovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov energie.

(48) Možno by bolo vhodné, aby členské štáty v záujme uľah­ čenia a urýchlenia stanovenia minimálnych úrovní využí­ vania energie z obnoviteľných zdrojov energie v budovách stanovili, že takéto úrovne sa dosiahnu zahrnutím faktora pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do plnenia minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti sta­ novených v smernici 2002/91/ES, pokiaľ ide o nákladovo optimálne zníženie uhlíkových emisií na budovu.

(49) V záujme podpory rozvoja využívania energie z obnovi­ teľných zdrojov energie by sa mali odstrániť nedostatky v poskytovaní informácií a vo vzdelávaní, a to najmä v od­ vetví výroby tepla a chladu.

(50) Pokiaľ sa prístup k povolaniu inštalatéra alebo jeho vyko­ návanie reguluje, podmienky uznania odbornej kvalifiká­ cie sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní od­ borných kvalifikácií

(2) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

. Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES.

(51) Hoci smernica 2005/36/ES stanovuje požiadavky na vzá­ jomné uznávanie odborných kvalifikácií a vzťahuje sa aj na architektov, existuje ďalšia potreba zaručiť, že architekti a projektanti budú vo svojich projektoch a plánoch nále­ žite zohľadňovať optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinných technológií. Členské štáty by preto mali v tejto súvislosti poskytnúť jasné us­ mernenia. Malo by sa tak stať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2005/36/ES, najmä jej článkov 46 a 49.

(52) Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tej­ to smernice je preukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z ob­ noviteľných zdrojov energie. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vyká­ zala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvo­ de. Energia z obnoviteľných zdrojov energie, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdro­ jov energie. Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifi­ kátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode.

(1)

L 140/22 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

(53) Vznikajúcemu spotrebiteľskému trhu s elektrinou z obno­ viteľných zdrojov energie by sa malo umožniť, aby prispie­ val k výstavbe nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty by preto mali mať možnosť požadovať od dodávateľov elektriny, ktorí koncovým spotrebiteľom oznamujú svoj energetický mix v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, aby zahrnuli určitý minimálny podiel potvrdení o pôvode z ne­ dávno vybudovaných zariadení na výrobu energie z obno­ viteľných zdrojov energie za predpokladu, že táto požiadavka je v súlade s právom Spoločenstva.

(54) Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES. V zá­ ujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebi­ teľom, najmä pokiaľ ide o množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobené v nových zaria­ deniach, by Komisia mala zhodnotiť účinnosť opatrení pri­ jatých členskými štátmi.

(55) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podporekogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s ener­ giou

(1) Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

stanovuje potvrdenia o pôvode na účely preuka­ zovania pôvodu elektriny vyrobenej z vysoko účinných zariadení kombinovanej výroby. Tieto potvrdenia o pôvo­ de sa nemôžu používať pri oznamovaní použitia energie z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 od­ s. 6 smernice 2003/54/ES, pretože by to mohlo viesť k dvo­ jitému započítaniu a dvojitému oznámeniu.

(56) Samotné potvrdenia o pôvode neposkytujú právo na vy­ užívanie národných systémov podpory.

(57) Je potrebné podporovať integráciu energie z obnoviteľných zdrojov energie do prenosovej resp. prepravnej sústavy či siete a distribučnej sústavy či siete a využívanie systémov skladovania energie pre integrovanú prerušovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(58) Mal by sa urýchliť rozvoj projektov v oblasti energie z ob­ noviteľných zdrojov energie vrátane projektov európske­ ho záujmu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie v rámci Programu transeurópskych energetických sietí (TEN-E). V záujme toho by mala Komisia analyzovať aj možnosti zlepšenia financovania takýchto projektov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať projektom v ob­ lasti energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré prispe­ jú k výraznému zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie v Spoločenstve a susedných krajinách.

(59) Vzájomné prepojenie krajín uľahčuje integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Okrem vyrovnania roz­ dielov môže prepojenie znížiť náklady na vyrovnávanie,

podporiť skutočnú hospodársku súťaž prinášajúcu nižšie ceny a stimulovať rozvoj sietí. Spoločné a optimálne vy­ užitie prenosovej kapacity by mohlo pomôcť zabrániť nad­ mernej potrebe pre výstavbu nových kapacít.

(60) Prednostný a garantovaný prístup elektriny z obnoviteľ­ ných zdrojov energie je dôležitý na integráciu obnoviteľ­ ných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou v súlade s článkom 11 ods. 2 a ďalší rozvoj člán­ ku 11 ods. 3 smernice 2003/54/ES. Požiadavky súvisiace so zachovaním spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy a s ria­ dením sústavy sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík národnej sústavy a jej bezpečnej prevádzky. Prednostný prístup do sústavy zaručuje pripojeným výrobcom elek­ triny z obnoviteľných zdrojov energie, že budú môcť pre­ dávať a prenášať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s pravidlami pripojenia vždy, keď bude daný zdroj k dispozícii. Ak sa elektrina z obnoviteľných zdrojov ener­ gie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prí­ stup zabezpečí, že všetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, čím sa umožní využitie maximál­ neho množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. Pre členské štáty z to­ hto však nevyplýva žiadna povinnosť podporovať alebo za­ vádzať povinnosť nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov energie. V iných systémoch sa pre elektrinu z ob­ noviteľných zdrojov energie stanovuje pevná cena, zvyčaj­ ne v kombinácii s povinnosťou nákupu pre prevádzkovateľa systému. V tomto prípadu je už pred­ nostný prístup udelený.

(61) Za určitých okolností nie je možné úplne zaručiť prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť alebo bezpečnosť sú­ stavy. Za týchto okolností môže byť vhodné týmto výrob­ com poskytnúť finančné kompenzácie. Ciele tejto smernice si však vyžadujú trvalé zvyšovanie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť a bezpečnosť sústavy. Preto by mali členské štáty prijať vhodné opatrenia na umožnenie vyš­ šieho prieniku elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, okrem iného aj zohľadnením špecifík nepredikovateľných zdrojov a zdrojov, ktoré zatiaľ nemožno skladovať. V roz­ sahu nevyhnutnom na splnenie cieľov stanovených v tejto smernici by pripojenie nových zariadení na výrobu ener­ gie z obnoviteľných zdrojov energie malo byť umožnené čo najskôr. V záujme urýchlenia postupov pripájania do sústavy môžu členské štáty poskytnúť prednostné pripoje­ nie alebo rezervovať pripájaciu kapacitu novým zariade­ niam na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

(62) Náklady na pripojenie nových výrobcov elektriny a plynu z obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy a plynárenskej siete by mali byť objektívne, transparentné a nediskriminačné a mali by náležite zohľadňovať výhody, ktoré elektrizačnej sústave a plynárenskej sieti prinesú za­ členení výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov ener­ gie a miestni producenti plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/23

(63) Výrobcovia elektriny, ktorí chcú využívať potenciál ener­ gie z obnoviteľných zdrojov energie v okrajových regió­ noch Spoločenstva, najmä v ostrovných regiónoch a regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva, by mali mať vždy, keď je to možné, výhodu primeraných nákladov na pripojenie, aby sa zabezpečilo, že nebudú nespravodlivo znevýhodnení v porovnaní s výrobcami v centrálnejších, priemyselnejších a hustejšie osídlených oblastiach.

(64) Smernica 2001/77/ES stanovuje rámec pre integráciu elek­ triny z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy. Avšak medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v skutoč­ ne dosiahnutom stupni integrácie. Z tohto dôvodu je ne­ vyhnutné posilniť rámec a pravidelne skúmať jeho uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni.

(65) Výroba biopalív by mala byť trvalo udržateľná. Biopalivá používané na zabezpečenie dodržiavania cieľov stanove­ ných v tejto smernici a biopalivá, na ktoré sa vzťahujú vý­ hody národných systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti.

(66) Spoločenstvo by malo v súvislosti s touto smernicou prijať vhodné opatrenia vrátane podpory kritérií trvalej udržateľ­ nosti pre biopalivá a rozvoja biopalív druhej a tretej generácie v Spoločenstve a vo svete a posilniť poľnohos­ podársky výskum a získavanie poznatkov v týchto oblastiach.

(67) Zavedenie kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá nedo­ siahne želaný cieľ, ak povedie k tomu, že produkty, ktoré nespĺňajú kritériá a inak by sa použili ako biopalivá, sa na­ miesto toho použijú ako biokvapaliny v sektoroch výroby tepla alebo elektriny. Kritériá trvalej udržateľnosti by sa preto mali vzťahovať aj na biokvapaliny vo všeobecnosti.

(68) Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 vyzvala Komisiu, aby navrhla komplexnú smernicu o využívaní všetkých obnoviteľných zdrojov energie, ktorá by mohla obsahovať kritériá a ustanovenia zamerané na zabezpeče­ nie trvalo udržateľného poskytovania a využívania bioe­ nergie. Tieto kritériá trvalej udržateľnosti by mali tvoriť koherentnú časť širšieho systému vzťahujúceho sa na všetky biopalivá, a nielen na biokvapaliny. Preto by táto smernica mala obsahovať takéto kritériá trvalej udržateľ­ nosti. Aby sa zabezpečil koherentný prístup v politikách v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a aby sa zabránilo dodatočným nákladom pre podniky, ako aj nesúladu právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ktorý by súvisel s nejednotným prístupom, je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa používali rovnaké kritériá

trvalej udržateľnosti pre používanie biopalív na účely tejto smernice na jednej strane a na účely smernice 98/70/ES na strane druhej. Z rovnakého dôvodu by sa v tejto súvislosti malo predchádzať dvojitému podávaniu správ. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali koordinovať svoje činnosti v rámci výboru osobitne zodpovedného za aspek­ ty trvalej udržateľnosti. Komisia by mala v roku 2009 tiež preskúmať možné začlenenie ďalšieho využitia biomasy a k tomu sa vzťahujúce postupy.

(69) Narastajúci celosvetový dopyt po biopalivách a biokvapa­ linách a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica po­ skytuje, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cen­ né pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Spotrebitelia v Spo­ ločenstve by navyše neprijali ako morálne akceptovateľné, aby zvýšené využívanie biopalív a biokvapalín malo za ná­ sledok ničenie biologicky rozmanitých pôd. Z týchto dô­ vodov je potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti zaručujúce, že biopalivá a biokvapaliny môžu získať sti­ muly, len ak sa dá zaručiť, že nepochádzajú z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohro­ zených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán pre­ ukáže, že produkcia surovín nenarúša tieto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa les mal považovať za bio­ logicky rozmanitý, ak ide o prales v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospo­ dárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, ktoré používajú krajiny na celom svete pri podávaní správ o rozsahu pralesov, alebo ak je chránený vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by mali byť zahrnuté za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá vyrobené zo surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá a geogra­ fické rozsahy s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostup­ nými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodný­ mi normami.

(70) Ak sa využívanie pozemku s vysokými zásobami uhlíka v pôde alebo vegetácii premenilo na pestovanie surovín na výrobu biopalív alebo biokvapalín, istá časť uloženého uhlíka sa uvoľní do atmosféry, čo povedie k tvorbe oxidu uhličitého. Výsledný negatívny vplyv na emisie skleníko­ vých plynov v niektorých prípadoch výrazne zníži pozi­ tívny vplyv biopalív alebo biokvapalín na emisie skleníkových plynov.Do výpočtov úspory emisií skleníko­ vých plynov pre konkrétne biopalivá a biokvapaliny by sa

L 140/24 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

preto mali započítavať aj celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené takouto premenou. Je dôležité zaručiť, aby vý­ počet úspory emisií skleníkových plynov zohľadňoval cel­ kové zmeny množstva uhlíka spôsobené používaním biopalív a biokvapalín.

(71) Pri výpočte vplyvu emisií skleníkových plynov z premeny využívania pôdy by hospodárske subjekty mali mať mož­ nosť použiť skutočné hodnoty zásob uhlíka spojených s re­ ferenčným využívaním pôdy a s využívaním pôdy po premene. Tiež by mali mať možnosť použiť štandardné hodnoty. Práca Medzivládneho panelu pre zmenu klímy poskytuje vhodný základ pre tieto štandardné hodnoty. Táto práca v súčasnosti nie je vyjadrená vo forme, ktorú by hospodárske subjekty mohli okamžite využiť. Komisia by preto mala na základe tejto práce vypracovať usmernenia, ktoré by slúžili ako základ pre výpočet zmien zásob uhlíka na účely tejto smernice, a to aj vzhľadom na zmeny zales­ nených oblastí s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, saván, krovinatých oblastí a prérií.

(72) Je vhodné, aby Komisia vypracovala metodiky s cieľom po­ súdiť vplyv vysušovania rašelinísk na emisie skleníkových plynov.

(73) Využitie pôdy by sa nemalo meniť na výrobu biopalív, ak by jej úbytok zásob uhlíka v dôsledku premeny nemohol byť v rámci primeraného obdobia a pri zohľadnení nalie­ havosti riešenia zmeny klímy kompenzovaný úsporou emisií skleníkových plynov z výroby biopalív a biokvapa­ lín. To by zabránilo zbytočnému a náročnému výskumu zo strany hospodárskych subjektov a premena pôdy s vy­ sokými zásobami uhlíka by sa ukázala byť nespôsobilá na produkciu surovín na výrobu biopalív a biokvapalín. Zo­ znamy celosvetových zásob uhlíka naznačujú, že do tejto kategórie by mali patriť mokrade a súvisle zalesnené ob­ lasti s pokryvom koruny viac ako 30 %. Mali by do nej pa­ triť aj zalesnené oblasti s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, pokiaľ nie je predložený dôkaz, že ich zásoby uhlíka sú dostatočne nízke na to, aby odôvodnili ich pre­ menu v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici. Pokiaľ ide o mokrade, mala by sa zohľadniť definícia uve­ dená v Dohovore o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, prijatom 2. februára 1971 v Ramsare.

(74) Stimuly ustanovené v tejto smernici podnietia zvýšenú vý­ robu biopalív a biokvapalín na celom svete. Biopalivá a biokvapaliny vyrábané zo surovín produkovaných v rám­ ci Spoločenstva by navyše mali spĺňať environmentálne požiadavky Spoločenstva týkajúce sa poľnohospodárstva vrátane požiadaviek na ochranu kvality podzemnej a po­ vrchovej vody, a mali by spĺňať aj sociálne požiadavky. Exi­ stuje však obava, že výroba biopalív a biokvapalín

v niektorých tretích krajinách nemusí spĺňať minimálne environmentálne a sociálne požiadavky. Preto je potrebné podnecovať rozvoj viacstranných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárodných alebo národných systé­ mov, ktoré budú zahŕňať kľúčové environmentálne a so­ ciálne aspekty, aby sa podporila trvalo udržateľná výroba biopalív a biokvapalín na celom svete. Ak takéto dohody alebo systémy neexistujú, členské štáty by mali vyžadovať od hospodárskych subjektov, aby o týchto otázkach pod­ ávali správy.

(75) Komisia by v roku 2009 mala zanalyzovať požiadavky tý­ kajúce sa systému trvalej udržateľnosti pre energetické vy­ užitia biomasy iné ako biokvapaliny a biopalivá, pričom by mala zohľadniť potrebu hospodárenia so zdrojmi biomasy udržateľným spôsobom.

(76) Kritériá trvalej udržateľnosti budú účinné len vtedy, ak po­ vedú k zmenám v správaní účastníkov trhu. Týchto zmien sa dosiahne len vtedy, ak biopalivá a biokvapaliny spĺňa­ júce tieto kritériá bude možné, na rozdiel od tých, ktoré ich nespĺňajú, predávať za vyššie ceny. Podľa metódy hmot­ nostnej bilancie overovania súladu existuje fyzická väzba medzi výrobou biopalív a biokvapalín, ktoré spĺňajú krité­ riá trvalej udržateľnosti, a spotrebou biopalív a biokvapa­ lín v Spoločenstve, čím sa zabezpečuje vhodná rovnováha medzi ponukou a dopytom a cenová prémia, ktorá je vyš­ šia ako v systémoch bez takejto väzby. Aby sa teda zaru­ čilo, že biopalivá a biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti, je možné predávať za vyššiu cenu, na overenie súladu by sa mala používať metóda hmotnostnej bilancie. Tak by sa zachovala integrita systému a súčasne by sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu priemyslu. Mali by sa však preskúmať i ďalšie metódy overovania.

(77) Ak je to vhodné, Komisia by mala náležite zohľadniť milé­ niové hodnotenie ekosystémov, ktoré obsahuje užitočné údaje na ochranu aspoň tých oblastí, ktoré poskytujú v kri­ tických situáciách základné ekosystémové služby, naprí­ klad ochranu povodia a reguláciu erózie.

(78) Je vhodné monitorovať vplyv pestovania biomasy, naprí­ klad prostredníctvom zmien vo využívaní pôdy vrátane presunutia, zavádzania inváznych cudzích druhov a iných účinkov na biodiverzitu, ako aj vplyvy na produkciu po­ travín a miestnu prosperitu. Komisia by mala prihliadať na všetky príslušné zdroje informácií vrátane „mapy hladu“ organizácie FAO. Biopalivá by sa mali presadzovať spôso­ bom, ktorý podnecuje k vyššej poľnohospodárskej produk­ tivite a k využívaniu znehodnotenej pôdy.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/25

(79) Je v záujme Spoločenstva podporovať rozvoj mnohostran­ ných a dvojstranných dohôd a dobrovoľných medzinárod­ ných a národných systémov, ktorými sa stanovujú normy pre výrobu trvalo udržateľných biopalív a biokvapalín a ktorými sa osvedčuje, že výroba biopalív a biokvapalín spĺňa tieto normy. Z tohto dôvodu by sa mali zaviesť také ustanovenia, aby takéto dohody alebo systémy boli uzna­ né ako dohody alebo systémy poskytujúce spoľahlivé dô­ kazy a údaje za predpokladu, že spĺňajú primerané normy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu.

(80) Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín a porovna­ teľných fosílnych palív.

(81) Pri výpočte emisií skleníkových plynov by sa mali brať do úvahy aj vedľajšie produkty z výroby a používania palív. Substitučná metóda je vhodná na účely analýzy politiky, ale nie na reguláciu jednotlivých hospodárskych subjektov a jednotlivých dodávok motorových palív v doprave. Na tieto účely je najvhodnejšia metóda prideľovania energie, pretože sa jednoducho používa, dá sa predvídať v čase, mi­ nimalizuje kontraproduktívne stimuly a poskytuje vý­ sledky, ktoré sú všeobecne porovnateľné s výsledkami, ktoré poskytuje substitučná metóda. Na účely analýzy po­ litiky by Komisia vo svojich správach mala tiež uvádzať vý­ sledky získané pomocou substitučnej metódy.

(82) Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaže­ niu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bež­ né reťazce výroby biopalív, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Ho­ spodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory emisií skleníkových plynov pre biopalivá a biokvapaliny stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov pri určitom re­ ťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň ús­ pory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrob­ ného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.

(83) Údaje využívané pri výpočte určených hodnôt by sa mali získavať z nezávislých vedeckých odborných zdrojov a ak­ tualizovať v súlade s pokrokom práce týchto zdrojov. Ko­ misia by mala podnecovať tieto zdroje, aby pri aktualizácii venovali pozornosť emisiám z pestovania plodín, vplyvu regionálnych a klimatických podmienok, vplyvu pestova­ nia plodín s využitím metód trvalo udržateľného a ekolo­ gického poľnohospodárstva, ako aj vedeckým prínosom producentov zo Spoločenstva a z tretích krajín a občian­ skej spoločnosti.

(84) Aby sa zabránilo podpore pestovania surovín na výrobu biopalív a biokvapalín na miestach, kde by to viedlo k vy­ sokým emisiám skleníkových plynov, používanie určených hodnôt na pestovanie by sa malo obmedzovať na regióny, kde takýto účinok možno spoľahlivo vylúčiť. Aby však ne­ dochádzalo k neúmernému administratívnemu zaťaženiu, je vhodné, aby členské štáty stanovili národné a regionálne priemery emisií z pestovania vrátane priemerov z použí­ vania hnojív.

(85) Vo svete narastá dopyt po poľnohospodárskych komodi­ tách. Časť tohto zvýšeného dopytu bude pokrytá zväčše­ ním rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Obnovenie pôdy, ktorá bola vážne znehodnotená alebo silne kontamino­ vaná a ktorú preto nemožno v súčasnom stave využívať na poľnohospodárskeúčely, je jedným zo spôsobov, ako zväč­ šiť rozlohu pôdy, ktorá je k dispozícii na pestovanie. Sys­ tém trvalej udržateľnosti by mal presadzovať využívanie obnovenej znehodnotenej pôdy, pretože presadzovanie biopalív a biokvapalín prispeje k rastu dopytu po poľno­ hospodárskych komoditách. Aj keď sa samotné biopalivá vyrábajú zo surovín pestovaných na ornej pôde, čistý ná­ rast dopytu po plodinách spôsobený presadzovaním bio­ palív by mohol viesť k čistému nárastu ornej plochy. Mohla by sa tým ovplyvniť pôda s veľkými zásobami uhlíka, čím by došlo k škodlivým úbytkom zásob uhlíka. Na zníženie tohto rizika je vhodné zaviesť sprievodné opatrenia zame­ rané na podnecovanie zvyšovania rastu produktivity na pôde, ktorá sa už využíva na pestovanie plodín, využíva­ nia znehodnotenej pôdy a prijímania požiadaviek trvalej udržateľnosti porovnateľných s požiadavkami stanovený­ mi v tejto smernici v súvislosti so spotrebou biopalív v Spoločenstve a v iných krajinách spotrebúvajúcich bio­ palivá. Komisia by mala vypracovať konkrétnu metodiku na minimalizáciu emisií skleníkových plynov spôsobených nepriamou zmenou využívania pôdy. Komisia by na ten účel mala analyzovať na základe najlepších dostupných ve­ deckých dôkazov najmä začlenenie faktora nepriamej zmeny využívania pôdy do výpočtu emisií skleníkových plynov a potrebu podnecovania trvalo udržateľných bio­ palív, ktoré minimalizujú dopad zmeny využívania pôdy a zlepšujú trvalú udržateľnosť biopalív s ohľadom na ne­ priame zmeny využívania pôdy. Komisia by sa pri vypra­ cúvaní tejto metodiky mala zaoberať okrem iného možnými nepriamymi zmenami využívania pôdy spôso­ benými biopalivami vyrobenými z nepotravinárskych ce­ lulózových materiálov a lignocelulózových materiálov.

(86) Aby sa umožnilo dosiahnutie primeraného trhového pod­ ielu biopalív, je nevyhnutné zaručiť, aby bolo možné uvá­ dzať na trh naftu s vyšším obsahom bionafty, než predpokladá norma EN590/2004.

(87) Aby sa zaručilo, že biopalivá, ktoré diverzifikujú rozsah používaných východiskových surovín, budú komerčne ús­ pešné, mali by tieto biopalivá získať dodatočnú váhu v rám­ ci vnútroštátnej povinnosti minimálneho množstva biopalív v motorových palivách.

(1)

(2)

(3)

L 140/26 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

(88) Pravidelné predkladanie správ je potrebné na zabezpeče­ nie neustáleho sledovania pokroku pri rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni členských štá­ tov a Spoločenstva. Je vhodné požadovať, aby národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by členské štáty mali predložiť, mali harmonizovaný formát. Súčasťou týchto plánov by mohli byť odhadované náklady a prínosy plánovaných opatrení, opatrení súvisia­ cich s potrebným rozšírením alebo posilnením existujúcej infraštruktúry sústavy, odhadované náklady a prínosy spo­ jené s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov energie nad úroveň požadovanú v orientačnej trajektórii, informá­ cie o národných systémoch podpory a informácie o využí­ vaní energie z obnoviteľných zdrojov energie členskými štátmi v nových alebo renovovaných budovách.

(89) Pri navrhovaní systémov podpory môžu členské štáty pod­ porovať využívanie biopalív, ktoré prinášajú ďalšie výho­ dy, vrátane výhod diverzifikácie, ktoré ponúkajú biopalivá vyrobené z odpadu, zvyškov, z nepotravinárskeho celuló­ zového materiálu a lignocelulózneho materiálu, rias, ako aj z nezavlažovaných rastlín pestovaných v suchých oblas­ tiach ako prostriedok proti dezertifikácii, pri náležitom zo­ hľadnení rozdielov v nákladoch na výrobu energie z tradičných biopalív na jednej strane a z biopalív posky­ tujúcich ďalšie výhody na strane druhej. Členské štáty môžu podporovať investície do výskumu a vývoja v súvi­ slosti s týmito a inými technológiami výroby energie z ob­ noviteľných zdrojov energie, ktoré potrebujú určitý čas na to, aby sa stali konkurencieschopnými.

(90) Vykonávanie tejto smernice by v relevantných prípadoch malo odrážať ustanovenia Dohovoru o prístupe k informá­ ciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spra­ vodlivosti v záležitostiach životného prostredia, najmä tak, ako sa vykonávajú prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prí­ stupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí

(1) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

.

(91) Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu

(2) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

.

(92) Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prispôsobovanie metodických zásad a hodnôt potrebných na posúdenie plnenia kritérií trvalej udržateľnosti vo vzťahu k biopalivám a biokvapalinám, na prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív v doprave tech­ nickému a vedeckému pokroku, na stanovenie kritérií

a geografického rozsahu na určenie trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou a na stanovenie podrobnej definície vážne znehodnotenej alebo silne kon­ taminovanej pôdy. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmena nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepod­ statné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postu­ pom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(93) Tie ustanovenia smernice 2001/77/ES a smernice 2003/30/ES, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami tejto smernice, by sa mali vypustiť v najneskoršom možnom termíne transpozície tejto smernice. Ustanovenia, ktoré sa týkajú cieľov a predkladania správ za rok 2010, by mali zostať v platnosti do konca roka 2011. Preto je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť smernicu 2001/77/ES a smernicu 2003/30/ES.

(94) Keďže opatrenia ustanovené v článkoch 17 až 19 ovplyv­ ňujú aj fungovanie vnútorného trhu tým, že harmonizujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny na účely ich započítania do plnenia cieľov podľa tejto smernice, čím zjednodušujú v súlade s článkom 17 ods. 8 obchodovanie s biopalivami a biokvapalinami, ktoré spĺ­ ňajú tieto podmienky, medzi členskými štátmi, vychádza­ jú tieto opatrenia z článku 95 zmluvy.

(95) Systém trvalej udržateľnosti by členským štátom nemal brániť v tom, aby vo svojich národných systémoch podpo­ ry prihliadali na vyššie výrobné náklady biopalív a biokva­ palín, ktoré prinášajú výhody prekračujúce minimá ustanovené v systéme trvalej udržateľnosti.

(96) Keďže všeobecné ciele tejto smernice, a to dosiahnutie 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva a 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na ener­ getickej spotrebe v doprave v každom členskom štáte do roku 2020, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale vzhľadom na rozsah čin­ nosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica ne­ prekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(97) V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lep­ šej tvorbe práva

(3) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/27

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa v nej zá­ väzné národné ciele pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Stano­ vujú sa v nej pravidlá týkajúce sa štatistických prenosov medzi členskými štátmi, spoločných projektov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych po­ stupov, informovania a odbornej prípravy a prístupu k elektrizač­ nej sústave pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Touto smernicou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopa­ livá a biokvapaliny.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smernici 2003/54/ES.

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

a) „energia z obnoviteľných zdrojov energie“ je energia z obno­ viteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná, aeroter­ málna, geotermálna a hydrotermálna energia a energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z či­ stičiek odpadových vôd a bioplyny;

b) „aerotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla v okolitom ovzduší;

c) „geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;

d) „hydrotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla v povrchových vodách;

e) „biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrá­ tane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akva­ kultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu;

f) „hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komo­ dity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospo­ dárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa za­ oberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;

g) „diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribú­ cia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody ale­ bo vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;

h) „biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy;

i) „biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre do­ pravu a vyrobené z biomasy;

j) „potvrdenie o pôvode“ je elektronický dokument, ktorého je­ diným účelom je poskytnúť koncovému spotrebiteľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobe­ né z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 od­ s. 6 smernice 2003/54/ES;

k) „systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mecha­ nizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie znížením nákladov na túto energiu, zvýše­ ním ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakú­ peného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj investičnú pomoc, oslobo­ denie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane systémov využívajúcich „zelené“ cer­ tifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;

l) „povinnosť využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie“ je národný systém podpory, v rámci ktorého sa vyžaduje od výrobcov energie, aby do svojej výroby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, od dodávateľov energie sa vyžaduje, aby do svojich dodávok zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie, a od spotre­ biteľov energie sa vyžaduje, aby do svojej spotreby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie; patria sem aj systémy, podľa ktorých sa tieto požiadavky môžu spl­ niť prostredníctvom „zelených“ certifikátov;

m) „skutočná hodnota“ je úspora emisií skleníkových plynov v niektorých alebo všetkých krokoch špecifického výrobné­ ho postupu pre biopalivá vypočítaná podľa metodiky usta­ novenej v časti C prílohy V;

n) „typická hodnota“ je odhad reprezentatívnej úspory emisií skleníkových plynov v konkrétnom reťazci výroby biopalív;

o) „určená hodnota“ je hodnota odvodená od typickej hodnoty pomocou vopred stanovených faktorov, ktorá sa za určitých podmienok stanovených v tejto smernici môže použiť na­ miesto skutočnej hodnoty.

L 140/28 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

Článok 3

Záväzné národné celkové ciele a opatrenia pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie

1. Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnovi­ teľných zdrojov energie vypočítaný v súlade s článkami 5 až 11 na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavo­ val aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v danom roku uvedený v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I. Tieto záväzné národné celkové ciele sú v súlade s cieľom aspoň 20 % podielu energie z obnovi­ teľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva v roku 2020. Na uľahčenie dosiahnutia cieľov sta­ novených v tomto článku každý členský štát podporuje a presa­ dzuje energetickú efektívnosť a úspory energie.

2. Členské štáty prijmú účinné opatrenia určené na zabezpe­ čenie toho, aby sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie rovnal podielu uvedenému v orientačnej trajektórii uvedenej v ča­ sti B prílohy I alebo aby bol vyšší.

3. Členské štáty môžu na dosiahnutie cieľov uvedených v od­ sekoch 1 a 2 tohto článku využiť okrem iného tieto opatrenia:

a) systémy podpory;

b) opatrenia zamerané na spoluprácu medzi rôznymi členský­ mi štátmi a s tretími krajinami v záujme dosiahnutia ich ná­ rodných celkových cieľov v súlade s článkami 5 až 11.

Bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy, majú členské štáty právo rozhodnúť v súlade s článkami 5 až 11 tejto smernice o tom, v akom rozsahu budú podporovať energiu z obnoviteľ­ ných zdrojov energie, ktorá sa vyrába v inom členskom štáte.

4. Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnovi­ teľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavo­ val v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave v danom členskom štáte.

Na účely tohto odseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a) pri výpočte menovateľa, ktorým je celkové množstvo ener­ gie spotrebovanej v doprave na účely prvého pododseku, sa zohľadňuje len automobilový benzín, motorová nafta, bio­ palivá spotrebované v cestnej a železničnej doprave a elektrina;

b) pri výpočte čitateľa, ktorým je množstvo energie z obnovi­ teľných zdrojov energie spotrebované v doprave na účely pr­ vého pododseku, sa zohľadňujú všetky druhy energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej vo všetkých formách dopravy;

c) pri výpočte príspevku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a spotrebovanej vo všetkých typoch vozidiel na elektrický pohon na účely písmen a) a b) sa členské štáty môžu rozhodnúť použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločenstve, alebo pod­ iel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v ich vlastnej krajine vo výške nameranej dva roky pred daným rokom; pri

výpočte množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej cestnými vozidlami na elektrický pohon sa okrem toho táto spotreba považuje za 2,5-násobok energe­ tického obsahu vstupu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Komisia podľa potreby predloží do 31. decembra 2011 návrh, ktorý v prípade splnenia určitých podmienok umožní zohľadniť celé množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov energie použí­ vané na pohon všetkých druhov vozidiel na elektrický pohon.

Komisia v prípade potreby do 31. decembra 2011 predloží aj ná­ vrh metodiky výpočtu podielu vodíka z obnoviteľných zdrojov energie na celkovom palivovom mixe.

Článok 4

Národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie

1. Každý členský štát prijme národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. V národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa stanovia národné cie­ le členského štátu pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v doprave a v sektore výroby elektriny, tep­ la a chladu v roku 2020, pričom sa zohľadnia vplyvy iných opa­ trení politík súvisiacich s energetickou efektívnosťou na konečnú energetickú spotrebu, a primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie týchto národných celkových cieľov vrátane spolu­ práce medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi, plá­ novaných štatistických prenosov alebo spoločných projektov, vnútroštátnych politík zameraných na rozvoj existujúcich zdro­ jov biomasy a využívanie nových zdrojov biomasy na rôzne po­ užitia, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na účely splnenia požiadaviek uvedených v článkoch 13 až 19.

Komisia prijme do 30. júna 2009 vzor národných akčných plá­ nov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Tento vzor za­ hŕňa minimálne požiadavky uvedené v prílohe VI. Členské štáty pri predkladaní svojich národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie dodržiavajú tento vzor.

2. Členské štáty oznámia Komisii svoje národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do 30. júna 2010.

3. Každý členský štát zverejní a oznámi Komisii šesť mesiacov predtým, ako národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie nadobudne platnosť, dokument s prognózou, v ktorom uvedie:

a) svoje odhadované množstvo energie z obnoviteľných zdro­ jov energie, ktorú vyrobí navyše oproti množstvu uvedené­ mu v orientačnej trajektórii, ktoré by sa mohlo preniesť do iných členských štátov v súlade s článkami 6 až 11, ako aj jeho odhadovaný potenciál pre spoločné projekty do roku 2020, a

b) svoj odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou do roku 2020.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/29

Tieto informácie môžu obsahovať aj prvky súvisiace s nákladmi a prínosmi a financovaním. Prognóza sa aktualizuje v správach členských štátov, ako je uvedené v článku 22 ods. 1 písm. l) a m).

4. Členský štát, ktorého podiel energie z obnoviteľných zdro­ jov energie bol počas dvoch bezprostredne predchádzajúcich ro­ kov nižší ako množstvo uvedené v orientačnej trajektórii v časti B prílohy I, predloží Komisii zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie do 30. júna nasledujú­ ceho roka, v ktorom stanoví primerané a vhodné opatrenia na za­ bezpečenie toho, aby sa v primeranom časovom horizonte vrátil k orientačnej trajektórii uvedenej v časti B prílohy I.

Komisia môže v prípade, ak je rozdiel, ktorý členskému štátu chý­ bal k splneniu orientačnej trajektórie, malý, a pri riadnom zohľad­ není súčasných a budúcich opatrení členského štátu prijať rozhodnutie, ktorým sa členský štát oslobodzuje od povinnosti predložiť zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľ­ ných zdrojov energie.

5. Komisia zhodnotí národné akčné plány pre energiu z obno­ viteľných zdrojov energie, najmä primeranosť opatrení, ktoré členský štát plánuje prijať v súlade s článkom 3 ods. 2 V reakcii na národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov ener­ gie alebo zmenený národný akčný plán pre energiu z obnoviteľ­ ných zdrojov energie môže Komisia vydať odporúčanie.

6. Komisia pošle Európskemu parlamentu národné akčné plá­ ny pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie a dokumenty s prognózami vo forme, v ktorej sú zverejnené na platforme transparentnosti podľa článku 24 ods. 2, ako aj akékoľvek odpo­ rúčania podľa odseku 5 tohto článku.

Článok 5

Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie

1. Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdro­ jov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:

a) hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie;

b) hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdro­ jov energie určenej na výrobu tepla a chladu a

c) konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Plyn, elektrina a vodík z obnoviteľných zdrojov energie sa na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňujú len raz v písmene a), b) alebo c) prvého pododseku.

S výhradou článku 17 ods. 1 druhý pododsek sa biopalivá a bio­ kvapaliny, ktoré nespĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v článku 17 ods. 2 až 6, nezohľadňujú.

2. Ak členský štát považuje z dôvodu vyššej moci dosiahnutie svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hru­ bej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 uvedeného v tre­ ťom stĺpci tabuľky v prílohe I za nemožné, čo najskôr o tom informuje Komisiu. Komisia prijme rozhodnutie o tom, či sa jedná o vyššiu moc. Ak Komisia rozhodne, že sa jedná o vyššiu moc, určí, aká úprava hrubej konečnej energetickej spotreby z ob­ noviteľných zdrojov energie daného členského štátu sa vykoná pre rok 2020.

3. Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elek­ triny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a kon­ venčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vy­ robená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho ener­ getického obsahu.

Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v sú­ lade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.

4. Na účely odseku 1 písm. b) sa hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chla­ du vypočíta ako súčet množstva energie na diaľkové vykurovanie a chladenie vyrobeného v členskom štáte z obnoviteľných zdro­ jov energie a spotreby iných druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v priemysle, domácnostiach, službách, poľnoho­ spodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve, na účely vykurova­ nia, chladenia a prevádzky.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a kon­ venčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť tepla a chladu, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpoč­ tu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna tepelná energia za­ chytená tepelnými čerpadlami sa zohľadňuje na účely odseku 1 písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla považovaného za energiu z obnoviteľných zdro­ jov energie na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s meto­ dikou stanovenou v prílohe VII.

Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, v ktorých sa nižšia energetická spotreba dosahuje pasívne pro­ stredníctvom projektovania budov alebo z tepla vyrobeného z energie z neobnoviteľných zdrojov energie, sa na účely odseku 1 písm. b) nezohľadňuje.

5. Za energetický obsah motorových palív v doprave uvede­ ných v prílohe III sa považuje energetický obsah stanovený v uve­ denej prílohe. Prílohu III je možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu ne­ podstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulač­ ným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4

(1)

L 140/30 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

6. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie sa vypočíta ako hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdro­ jov energie vydelená hrubou konečnou energetickou spotrebou zo všetkých zdrojov energie a je vyjadrený v percentách.

Na účely prvého pododseku sa súčet uvedený v odseku 1 upraví v súlade s článkami 6, 8, 10 a 11.

Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby členského štá­ tu na účely merania jeho súladu s cieľmi a orientačnou trajektó­ riou stanovenými v tejto smernici sa množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave, ako podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daného členského štátu, považuje za nepre­ vyšujúci 6,18 %. Pre Cyprus a Maltu sa množstvo energie spotre­ bovanej v leteckej doprave, ako podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daných členských štátov, považuje za ne­ prevyšujúci 4,12 %.

7. Pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov ener­ gie sa použije metodika a vymedzenia pojmov uvedené v naria­ dení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike

(1) Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.

.

Členské štáty zabezpečia súlad štatistických informácií použitých pri výpočte týchto odvetvových a celkových podielov a štatistic­ kých informácií oznámených Komisii podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008.

Článok 6

Štatistické prenosy medzi členskými štátmi

1. Členské štáty sa môžu dohodnúť a zaviesť opatrenia pre šta­ tistický prenos určitého množstva energie z obnoviteľných zdro­ jov energie z jedného členského štátu do iného členského štátu. Prenesené množstvo sa má:

a) odpočítať od množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa zohľadňuje pri posudzovaní súladu členské­ ho štátu, ktorý uskutočňuje prenos, s požiadavkami článku 3 ods. 1 a 2, a

b) pripočítať k množstvu energie z obnoviteľných zdrojov ener­ gie, ktoré sa zohľadňuje pri posudzovaní súladu s požiadav­ kami článku 3 ods. 1 a 2 zo strany iného členského štátu, ktorý prijíma prenos.

Štatistický prenos nemá vplyv na dosiahnutie národného cieľa členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu trvať jeden alebo viac rokov. Musia sa oznámiť Komisii najneskôr tri mesiace po uply­ nutí každého roku, v ktorom sú účinné. Informácie zaslané Ko­ misii zahŕňajú množstvo a cenu danej energie.

3. Prenos je účinný až potom, ako ho všetky členské štáty doň zapojené oznámia Komisii.

Článok 7

Spoločné projekty medzi členskými štátmi

1. Dva alebo viaceré členské štáty môžu spolupracovať na všet­ kých typoch spoločných projektov, ktoré sa týkajú výroby elek­ triny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.

2. Členské štáty oznámia Komisii podiel alebo množstvo elek­ triny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré boli vyrobené v rámci akéhokoľvek spoločného projektu na ich území, ktorý začal fungovať po 25. júna 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume, pričom sa tento podiel alebo množstvo majú započítavať do ná­ rodného celkového cieľa iného členského štátu na účely posudzo­ vania súladu s požiadavkami tejto smernice.

3. V oznámení uvedenom v odseku 2 sa:

a) opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;

b) určí podiel alebo množstvo elektriny alebo tepla alebo chla­ du vyrobeného v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do národného celkového cieľa iného členského štátu;

c) uvedie členský štát, v ktorého prospech sa oznámenie podá­ va, a

d) určí doba v celých kalendárnych rokoch, počas ktorej sa má elektrina alebo teplo alebo chlad vyrobené v tomto zariadení z obnoviteľných zdrojov energie započítať do národného cel­ kového cieľa iného členského štátu.

4. Doba určená v odseku 3 písm. d) neprekročí rok 2020. Tr­ vanie spoločného projektu môže prekročiť rok 2020.

5. Oznámenie podľa tohto článku sa nesmie zmeniť ani vziať späť bez spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a členského štátu uvedeného v súlade s odsekom 3 písm. c).

Článok 8

Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi

1. Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do doby určenej podľa článku 7 ods. 3 písm. d), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 7:

a) celkové množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobe­ ného počas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa člán­ ku 7, a

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/31

b) množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného po­ čas tohto roka z obnoviteľných zdrojov energie tým zariade­ ním, ktoré sa má započítať do národného celkového cieľa iného členského štátu v súlade s podmienkami oznámenia.

2. Členský štát, ktorý podáva oznámenie, zašle oznámenie členskému štátu, v prospech ktorého sa oznámenie urobilo, a Komisii.

3. Na účely posudzovania súladu cieľa s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov sa množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov ener­ gie oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b):

a) odpočíta od množstva elektriny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňovaného pri posu­ dzovaní súladu s požiadavkami zo strany členského štátu, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1, a

b) pripočíta k množstvu elektriny alebo tepla alebo chladu z ob­ noviteľných zdrojov energie zohľadňovaného pri posudzo­ vaní súladu s požiadavkami zo strany členského štátu, ktorý prijal oznámenie v súlade s odsekom 2.

Článok 9

Spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami

1. Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľ­ ných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť sú­ kromní prevádzkovatelia.

2. Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie v tretej krajine sa zohľadňuje na účely posúdenia súladu s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a) elektrina sa spotrebúva v Spoločenstve; požiadavka sa pova­ žuje za splnenú, ak:

i) všetci príslušní prevádzkovatelia prenosovej sústavy v krajine pôvodu, krajine určenia a v prípade potreby aj v každej tretej krajine tranzitu pevne určili množstvo elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, do pri­ delenej kapacity spojenia;

ii) príslušný prevádzkovateľ prenosovej sústavy na strane Spoločenstva v rámci spojovacieho vedenia pevne zare­ gistroval do plánovaného stavu ekvivalent množstva elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, a

iii) určená kapacita a výroba elektriny z obnoviteľnýchzdro­ jov energie v zariadení uvedenom v odseku 2 písm. b) sa týkajú rovnakého časového obdobia;

b) elektrina sa vyrába v novovybudovanom zariadení, ktoré sa začalo prevádzkovať po 25. júna 2009, alebo zvýšenou ka­ pacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátu­ me v rámci spoločného projektu uvedeného v odseku 1, a

c) množstvo vyrobenej a vyvezenej elektriny nezískalo podpo­ ru zo systému podpory tretej krajiny s výnimkou investičnej pomoci udelenej zariadeniu.

3. Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby sa na účely člán­ ku 5 zohľadnila elektrina z obnoviteľných zdrojov energie vyro­ bená a spotrebovaná v tretej krajine v rámci výstavby spojovacieho vedenia medzi členským štátom a treťou krajinou s veľmi dlhou dobou prípravy, ak sú splnené tieto podmienky:

a) výstavba spojovacieho vedenia sa začala do 31. decembra 2016;

b) spojovacie vedenie nie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra 2020;

c) spojovacie vedenie je možné uviesť do prevádzky do 31. de­ cembra 2022;

d) po uvedení do prevádzky bude spojovacie vedenie slúžiť na vývoz elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do Spoločenstva v súlade s odsekom 2;

e) žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uve­ dené v odseku 2 písm. b) a c) a ktorý bude využívať spojo­ vacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Spoločenstva po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.

4. Komisii sa oznámi podiel alebo množstvo elektriny vyrobe­ nej akýmkoľvek zariadením na území tretej krajiny, ktoré sa má započítavať do národného celkového cieľa jedného alebo viace­ rých členských štátov na účely posudzovania dodržiavania člán­ ku 3. Ak ide o viac ako jeden členský štát, rozdelenie tohto podielu alebo množstva medzi členské štáty sa oznámi Komisii. Tento podiel alebo toto množstvo nepresiahne podiel alebo množstvo skutočne vyvážané do Spoločenstva a spotrebúvané v ňom, a zodpovedá množstvu uvedenému v odseku 2 písm. a) bod i) a ii) tohto článku a spĺňa podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) tohto článku. Oznámenie predloží každý členský štát, do ktorého národného celkového cieľa sa má tento podiel alebo množstvo elektriny započítavať.

5. V oznámení uvedenom v odseku 4 sa:

a) opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;

b) určí podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v tomto za­ riadení, ktoré sa má započítať do národného cieľa členského štátu, a pri dodržaní požiadaviek na zachovanie dôvernosti sa uvedú aj súvisiace finančné dojednania;

L 140/32 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

c) určí doba v celých kalendárnych rokoch, počas ktorej sa má elektrina započítavať do národného celkového cieľa členské­ ho štátu, a

d) uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s písmenami b) a c) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.

6. Doba určená v odseku 5 písm. c) neprekročí rok 2020. Tr­ vanie spoločného projektu môže prekročiť rok 2020.

7. Oznámenie podľa tohto článku sa nesmie zmeniť ani vziať späť bez spoločného súhlasu členského štátu, ktorý oznámenie podáva, a tretej krajiny, ktorá uznala spoločný projekt v súlade s odsekom 5 písm. d).

8. Členské štáty a Spoločenstvo podnecujú príslušné orgány Zmluvy o Energetickom spoločenstve, aby v súlade s uvedenou zmluvou prijali opatrenia potrebné na to, aby mohli zmluvné strany tejto zmluvy uplatňovať ustanovenia o spolupráci medzi členskými štátmi uvedené v tejto smernici.

Článok 10

Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi a tretími krajinami

1. Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do doby určenej podľa článku 9 ods. 5 písm. c), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 9:

a) celkové množstvo elektriny vyrobenej počas tohto roka z ob­ noviteľných zdrojov energie zariadením, ktoré bolo predme­ tom oznámenia podľa článku 9;

b) množstvo elektriny vyrobenej počas tohto roka z obnoviteľ­ ných zdrojov energie tým zariadením, ktoré sa má započítať do jeho národného celkového cieľa v súlade s podmienkami oznámenia podľa článku 9, a

c) dôkaz o splnení podmienok stanovených v článku 9 ods. 2.

2. Členský štát zašle oznámenie tretej krajine, ktorá uznala projekt v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. d), a Komisii.

3. Na účely posudzovania súladu cieľa s požiadavkami tejto smernice týkajúcimi sa národných celkových cieľov sa pri posu­ dzovaní súladu s požiadavkami zo strany členského štátu, ktorý podáva oznámenie, pripočíta množstvo elektriny vyrobenej z ob­ noviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b) k zohľadňovanému množstvu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Článok 11

Spoločné systémy podpory

1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 3, sa môžu dva alebo viaceré členské štáty dobro­ voľne rozhodnúť, že budú spoločne alebo čiastočne koordinovať svoje národné systémy podpory. V takýchto prípadoch sa môže určité množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vyrobe­ né na území jedného zúčastneného členského štátu započítavať do národného celkového cieľa druhého zúčastneného členského štátu, ak tieto členské štáty:

a) vykonajú štatistický prenos určeného množstva energie z ob­ noviteľných zdrojov energie z jedného členského štátu do druhého členského štátu v súlade s článkom 6 alebo

b) stanovia dohodou zúčastnených členských štátov pravidlo rozdeľovania množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie medzi zúčastnené členské štáty; toto pravidlo sa oz­ námi Komisii najneskôr tri mesiace po uplynutí prvého ro­ ku, v ktorom nadobudne účinnosť.

2. Do troch mesiacov po skončení každého roka oznámi kaž­ dý členský štát, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1 písm. b), celkové množstvo elektriny alebo tepla alebo chladu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie počas roka, na ktoré sa má uplat­ ňovať pravidlo rozdeľovania.

3. Na účely posudzovania súladu s požiadavkami tejto smer­ nice týkajúcimi sa národných celkových cieľov sa množstvo elek­ triny alebo tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie oznámené v súlade s odsekom 2 prerozdelí medzi dotknuté člen­ ské štáty v súlade s oznámeným pravidlom rozdeľovania.

Článok 12

Zvýšenia kapacity

Na účely článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 2 písm. b) sa jednotky energie z obnoviteľných zdrojov energie vyplývajúce zo zvýšenia kapacity zariadenia považujú za jednotky vyrobené iným zaria­ dením, ktoré sa uviedlo do prevádzky v momente, keď došlo k zvýšeniu kapacity.

Článok 13

Administratívne postupy a predpisy

1. Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne pred­ pisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedče­ ní a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty, boli primerané a nevyhnutné.

(1)

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/33

Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na zabezpečenie to­ ho, aby:

a) pokiaľ to umožňujú rozdiely medzi členským štátmi z hľadi­ ska administratívnych štruktúr a organizácie, jasne koordi­ novali a vymedzili právomoci národných, regionálnych a miestnych správnych orgánov zodpovedných za postupy schvaľovaniaa vydávania osvedčení a povolení vrátane územ­ ného plánovania a stanovili transparentné harmonogramy na rozhodovanie o žiadostiach o územné rozhodnutie a staveb­ né povolenie;

b) sa na vhodnej úrovni sprístupnili komplexné informácie o spracovaní žiadostí o schválenie a vydanie osvedčenia a po­ volenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a o pomoci poskytovanej žiadateľom;

c) správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správ­ nom stupni;

d) pravidlá upravujúce schvaľovanie, ako aj vydávanie osvedče­ ní a povolení boli objektívne, transparentné, primerané, ne­ robili rozdiely medzi žiadateľmi a úplne zohľadňovali špecifiká jednotlivých technológií výroby energie z obnovi­ teľných zdrojov energie;

e) správne poplatky, ktoré majú zaplatiť spotrebitelia, projek­ tanti, architekti, stavbári, ako aj dodávatelia a inštalatéri vy­ bavenia a systémov, boli transparentné a súviseli s nákladmi a

f) pre menšie projekty, a ak je to vhodné aj pre decentralizo­ vané zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schva­ ľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia, ak to umožňuje uplatniteľný regulačný rámec.

2. Členské štáty jasne vymedzia všetky technické špecifikácie, ktoré musia spĺňať zariadenia a systémy na výrobu energie z ob­ noviteľných zdrojov energie, a ktoré sú predpokladom čerpania výhod zo systémov podpory. V prípade, že existujú európske nor­ my vrátane environmentálnych označení, energetických označe­ ní alebo iných technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi, sú takéto technické špeci­ fikácie vyjadrené na základe týchto noriem. V takýchto technic­ kých špecifikáciách sa nepredpisuje, kde sa má zariadeniam a systémom udeliť osvedčenie, a nemali by byť prekážkou fungo­ vania vnútorného trhu.

3. Členské štáty odporučia všetkým zúčastneným stranám, najmä miestnym a regionálnym správnym orgánom, aby pri plá­ novaní, projektovaní, výstavbe a renovácii priemyselných a obyt­ ných oblastí zabezpečili inštaláciu zariadení a systémov určených na využitie elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov ener­ gie a na účely diaľkového vykurovania a chladenia. Členské štáty predovšetkým podporujú miestne a regionálne správne orgány v začleňovaní tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie do plánovania mestskej infraštruktúry tam, kde je to vhodné.

4. Členské štáty do svojich stavebných predpisov začlenia vhodné opatrenia na zvyšovanie podielu všetkých druhov ener­ gie z obnoviteľných zdrojov energie v stavebníctve.

Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo v ich re­ gionálnych systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, níz­ kou alebo nulovou energiou.

Členské štáty budú vo vhodných prípadoch do 31. decembra 2014 vo svojich stavebných predpisoch alebo iných ustanove­ niach s rovnakým účinkom požadovať využívanie určitých mini­ málnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov energie v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predme­ tom rozsiahlej renovácie. Členské štáty povolia, aby sa tieto mi­ nimálne množstvá plnili okrem iného prostredníctvom diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú významný podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Požiadavky uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú na ozbro­ jené sily iba v rozsahu, v ktorom ich uplatňovanie nie je v rozpo­ re s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.

5. Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a exis­ tujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila dodržaním no­ riem pre budovy s nulovou energiou alebo stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov budú využívať tretie strany pre zariadenia na výrobu ener­ gie z obnoviteľných zdrojov energie.

6. Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podpo­ rujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení vy­ užívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Ak existujú ener­ getické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osved­ čenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva, členské štáty ich využijú ako základ pre podporu takýchto systémov a zariadení.

V prípade biomasy členské štáty podporujú konverzné technoló­ gie, ktoré dosahujú konverznú účinnosť aspoň 85 % v prípade vy­ užitia v domácnostiach a na komerčné účely a aspoň 70 % v prípade priemyselného využitia.

V prípade tepelných čerpadiel členské štáty podporujú využíva­ nie tepelných čerpadiel, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky en­ vironmentálneho označovania ustanovené v rozhodnutí Komisie 2007/742/ES z 9. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú ekolo­ gické kritériá udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva pre tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a pre ply­ nové absorpčné tepelné čerpadlá

(1) Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 14.

.

L 140/34 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

V prípade slnečnej tepelnej energie členské štáty podporujú vy­ užívanie zariadení a systémov, ktorým sa udelilo osvedčenie, za­ ložených na európskych normách, ak takéto normy existujú, vrátane environmentálnych a energetických označení a iných technických referenčných systémov vytvorených európskymi normalizačnými orgánmi.

Členské štáty použijú pri hodnotení konverznej účinnosti a po­ meru vstupu a výstupu systémov a zariadení na účely tohto od­ seku postupy Spoločenstva alebo, ak takéto postupy Spoločenstva chýbajú, použijú medzinárodné postupy, ak existujú.

Článok 14

Informácie a odborná príprava

1. Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa pod­ porných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov, stavbárov, inštalatérov, architektov a dodá­ vateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a sys­ témov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

2. Členské štáty zabezpečia, aby informácie o čistých výho­ dách, nákladoch a energetickej efektívnosti zariadení a systémov určených na využitie tepla, chladu a elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sprístupnili dodávatelia takéhoto zariadenia ale­ bo systému, alebo príslušné vnútroštátne orgány.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2012 sprístupnili alebo boli prístupné systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy pre inštalatérov maloob­ jemových kotlov a pecí na biomasu, solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných systémov, plytkých geotermálnych systé­ mov, ako aj tepelných čerpadiel. Tieto systémy môžu v prípade potreby zohľadniťexistujúce systémy a štruktúry a zakladajú sa na kritériách ustanovených v prílohe IV. Každý členský štát uznáva osvedčenia udelené inými členskými štátmi v súlade s týmito kritériami.

4. Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o systémoch udeľovania osvedčení alebo ekvivalentných kvalifikačných systé­ moch uvedených v odseku 3. Členské štáty môžu sprístupniť aj zoznam inštalatérov, ktorí majú odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie v súlade s odsekom 3.

5. Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii usmernenia pre všetky zainteresované strany, najmä pre projektantov a archi­ tektov, aby mohli pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renová­ cii priemyselných alebo obytných oblastí náležite zvážiť optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie, vysoko efektívnych technológií a diaľkového vykurovania a chladenia.

6. Členské štáty vytvoria za účasti miestnych a regionálnych orgánov vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať ob­ čanov o výhodách a praktických podrobnostiach vývoja a využí­ vania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Článok 15

Potvrdenia o pôvode elektriny a tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie

1. Na účely preukázania podielu alebo množstva energie z ob­ noviteľných zdrojov energie v energetickom mixe dodávateľa koncovému spotrebiteľovi podľa článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES členské štáty zabezpečia, aby pôvod elektriny vyro­ benej z obnoviteľných zdrojov energie bolo možné zaručiť v zmy­ sle tejto smernice v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami.

2. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali na žiadosť výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty môžu stanoviť, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali na žiadosť výrobcov tepla a chladu z obnovi­ teľných zdrojov energie. Vydávanie týchto potvrdení môže pod­ liehať minimálnemu kapacitnému obmedzeniu. Potvrdenie o pôvode má štandardný objem 1 MWh. Na každú jednotku vy­ robenej energie sa vydáva len jedno potvrdenie o pôvode.

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotka energie z obno­ viteľných zdrojov energie započítala iba raz.

Členské štáty môžu stanoviť, aby sa neposkytovala žiadna pod­ pora výrobcovi, ak už tento výrobca získal potvrdenie o pôvode na rovnakú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Potvrdenie o pôvode nezohráva žiadnu úlohu z hľadiska dodržia­ vania článku 3 zo strany členského štátu. Prevody potvrdení o pô­ vode, samostatne alebo spoločne s fyzickým prenosom energie, nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie členských štátov využívať štatistické prenosy, spoločné projekty alebo spoločné systémy podpory na účely plnenia cieľov, alebo na výpočet hrubej koneč­ nej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v súla­ de s článkom 5.

3. Potvrdenie o pôvode možno použiť iba do dvanástich me­ siacov od vyrobenia príslušnej energetickej jednotky. Potvrdenie o pôvode sa po použití zruší.

4. Členské štáty alebo určené príslušné orgány vykonávajú do­ hľad nad vydávaním, prevodom a rušením potvrdení o pôvode. Určené príslušné orgány majú geografickú právomoc, ktorá sa ne­ prekrýva, a sú nezávislé od činností výroby, obchodovania a dodávky.

5. Členské štáty alebo určené príslušné orgány zavedú vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa potvrdenia o pôvode vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľa­ hlivé a chránené voči podvodom.

6. Potvrdenie o pôvode obsahuje aspoň tieto informácie:

a) zdroj energie, z ktorého bola energia vyrobená, ako aj počia­ točný a koncový dátum výroby;

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/35

b) či sa týka:

i) elektriny alebo

ii) tepla alebo chladu;

c) označenie, miesto, typ a kapacitu zariadenia, v ktorom bola energia vyrobená;

d) či a do akej miery získalo zariadenie investičnú podporu, či a do akej miery získala energetická jednotka akúkoľvek inú podporu z národného systému podpory a druh systému podpory;

e) dátum uvedenia zariadenia do prevádzky a

f) dátum a krajinu vydania a osobitné identifikačné číslo.

7. Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal po­ diel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES, môže na to využiť svoje potvrdenia o pôvode.

8. Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov energie zodpo­ vedajúce potvrdeniam o pôvode, ktoré dodávateľ elektriny previe­ dol na tretiu stranu, sa odpočíta z podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v jeho energetickom mixe na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES.

9. Členské štáty uznávajú potvrdenia o pôvode vydané inými členskými štátmi v súlade s touto smernicou výhradne ako dôkaz prvkov uvedených v odseku 1 a odseku 6 písm. a) až f). Členský štát môže odmietnuť uznať potvrdenie o pôvode len v prípade, že má opodstatnené pochybnosti o jeho presnosti, spoľahlivosti ale­ bo vierohodnosti. Členský štát o takomto odmietnutí a o jeho dô­ vodoch informuje Komisiu.

10. Ak Komisia zistí, že odmietnutie uznania potvrdenia o pô­ vode je neodôvodnené, môže prijať rozhodnutie, ktorým sa od daného členského štátu vyžaduje uznanie predmetného potvrde­ nia o pôvode.

11. Členský štát môže v súlade s právom Spoločenstva zaviesť objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá pre používa­ nie potvrdenia o pôvode v súlade s povinnosťami ustanovenými v článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES.

12. Keď dodávatelia energie uvádzajú na trh pre spotrebiteľov energiu z obnoviteľných zdrojov energie s odkazom na environ­ mentálne alebo iné výhody energie z obnoviteľných zdrojov ener­ gie, členské štáty môžu od týchto dodávateľov energie požadovať, aby v súhrnnej forme sprístupnili informácie o množstve alebo podiele energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá pochádza zo zariadení alebo zvýšenia kapacity, ktoré sa začali prevádzko­ vať po 25. júna 2009.

Článok 16

Prístup do sústav a sietí a ich prevádzka

1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na rozvoj infraštruk­ túry prenosovej a distribučnej sústavy a prepravnej a distribučnej siete, inteligentných sietí, zariadení na skladovanie energie a elek­ trizačnej sústavy s cieľom umožniť bezpečnú prevádzku elektri­ začnej sústavy vrátane spojovacích vedení medzi členskými štátmi, a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a prispôso­ biť ju ďalšiemu rozvoju výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty prijmú aj vhodné opatrenia na urýchlenie schvaľovacích postupov pre výstavbu infraštruktúry sústav a sietí a na koordináciu tohto schvaľovania s administratívnymi a plá­ novacími postupmi.

2. S výhradou požiadaviek súvisiacich so zachovaním spoľah­ livosti a bezpečnosti sústavy a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií vymedzených príslušnými vnútro­ štátnymi orgánmi:

a) členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zaručili na svojom území prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z ob­ noviteľných zdrojov energie;

b) členské štáty tiež poskytnú buď prednostný prístup alebo ga­ rantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdro­ jov energie do sústavy;

c) členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav uprednostňovali pri využívaní zariadení vyrábajúcich elektrinu zariadenia, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľ­ ných zdrojov energie, ak to povoľuje bezpečná prevádzka ná­ rodnej elektrizačnej sústavy, a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií. Členské štáty zabezpečia, aby sa prijímali vhodné prevádzkové opatrenia týkajúce sa sústavy a trhu s cieľom minimalizovať redukciu výroby elektriny vy­ robenej z obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa prijímajú dô­ ležité opatrenia na obmedzenie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom zaručiť bezpečnosť národnej elektrizačnej sústavy a bezpečnosť dodávok energie, členské štáty zabez­ pečia, aby príslušní prevádzkovatelia sústav podávali prísluš­ nému regulačnému orgánu správy o týchto opatreniach a uvádzali, aké nápravné opatrenia chcú prijímať na zabra­ ňovanie nevhodnej redukcii.

3. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby stanovili a zverejnili svoje štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a roz­ delenia nákladov na technické úpravy, akými sú napríklad pripo­ jenia do sústavy a jej posilnenia, zlepšenie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú potrebné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov energie do prepoje­ ných sústav.

Tieto pravidlá sa zakladajú na objektívnych, transparentných a ne­ diskriminačných kritériách, pričom sa zohľadňujú najmä všetky náklady a výhody vyplývajúce z pripojenia týchto výrobcov do sústavy a osobitné podmienky výrobcov v okrajových regiónoch a v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva. Tieto pravidlá môžu stanoviť rôzne druhy pripojenia.

(1)

L 140/36 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

4. Členské štáty môžu v prípade potreby požadovať od pre­ vádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distri­ bučných sústav, aby úplne alebo čiastočne znášali náklady uvedené v odseku 3. Členské štáty preskúmajú a prijmú opatre­ nia, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie rámcov a pravidiel týkajú­ cich sa znášania a rozdelenia nákladov uvedených v odseku 3 do 30. júna 2011 a potom každé dva roky, aby zabezpečili začlene­ nie nových výrobcov, ako sa uvádza v uvedenom odseku.

5. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov prenosových sústav a od prevádzkovateľov distribučných sústav, aby každému novému výrobcovi energie z obnoviteľnýchzdrojov energie, ktorý chce byť pripojený do sústavy, poskytli úplné a potrebné infor­ mácie, a to okrem iného:

a) úplné a podrobné odhady nákladov súvisiacich s pripojením;

b) primeraný a presný harmonogram prijatia a spracovania žia­ dosti o pripojenie do sústavy;

c) primeraný orientačný harmonogram pre každé navrhované pripojenie do sústavy.

Členské štáty môžu povoliť výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí chcú byť pripojení do sústavy, aby vypísali verejnú súťaž na práce súvisiace s pripojením.

6. Rozdelenie nákladov uvedené v odseku 3 sa zabezpečuje prostredníctvom mechanizmu založeného na objektívnych, trans­ parentných a nediskriminačných kritériách, berúc do úvahy vý­ hody, ktoré z týchto pripojení vzniknú pôvodne a následne pripojeným výrobcom, ako aj prevádzkovateľom prenosových sú­ stav a prevádzkovateľom distribučných sústav.

7. Členské štáty zabezpečia, aby účtovanie taríf za prenos a distribúciu nebolo diskriminačné voči elektrine z obnoviteľných zdrojov energie, najmä elektrine z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenej v okrajových regiónoch, akými sú napríklad ostrovné regióny alebo regióny s nízkou hustotou obyvateľstva. Členské štáty zabezpečia, aby účtovanie taríf za prenos a distribúciu ne­ bolo diskriminačné voči plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

8. Členské štáty zabezpečia, aby tarify účtované prevádzkova­ teľmi prenosových sústav a prevádzkovateľmi distribučných sú­ stav za prenos a distribúciu elektriny zo zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie odrážali realizovateľné zníženie nákla­ dov vyplývajúce z pripojenia zariadenia do sústavy. Takéto zní­ ženie nákladov by mohlo vyplynúť z priameho využitia nízkonapäťovej sústavy.

9. Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu roz­ šírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľah­ čiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

10. Členské štáty vo vhodných prípadoch požadujú od pre­ vádzkovateľov prepravných sietí a prevádzkovateľov distribuč­ ných sietí na svojom území, aby uverejnili technické pravidlá v súlade s článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnú­ torný trh so zemným plynom

(1) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.

, najmä čo sa týka pravidiel pri­ pojenia do siete, ktoré zahŕňajú požiadavky na kvalitu plynu, odorizáciu plynu a tlak plynu. Členské štáty taktiež požadujú od prevádzkovateľov prepravných sietí a distribučných sietí, aby zve­ rejňovali tarify za pripojenie plynu z obnoviteľných zdrojov ener­ gie založené na transparentných a nediskriminačných kritériách.

11. Členské štáty vo svojich národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie vyhodnotia potrebu vy­ budovania novej infraštruktúry diaľkového vykurovania a chlade­ nia z obnoviteľných zdrojov energie v záujme dosiahnutie národného cieľa na rok 2020 uvedeného v článku 3 ods. 1. Člen­ ské štáty na základe tohto vyhodnotenia prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľ­ kých zariadeniach na biomasu a slnečnú a geotermálnu energiu.

Článok 17

Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny

1. Bez ohľadu na to, či sa suroviny vypestovali na území Spo­ ločenstva alebo mimo neho, sa energia z biopalív a biokvapalín zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c), iba ak spĺ­ ňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6:

a) posudzovanie súladu s požiadavkami tejto smernice týkajú­ cimi sa národných cieľov;

b) posudzovanie dodržiavania povinnosti využitia energie z ob­ noviteľných zdrojov energie;

c) oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív a biokvapalín.

Aby sa však na účely uvedené v písmenách a), b) a c) zohľadnili biopalivá a biokvapaliny vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, stačí, ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odseku 2.

2. Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využíva­ nia biopalív a biokvapalín zohľadňovaná na účely uvedené v od­ seku 1 písm. a), b) a c) predstavuje aspoň 35 %.

S účinnosťou od 1. januára 2017 úspora emisií skleníkových ply­ nov vyplývajúca z využívania biopalív a biokvapalín, ktoré sa zo­ hľadňujú na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c), predstavuje aspoň 50 %. Pre biopalivá a biokvapaliny vyrobené v zariade­ niach, ktorých prevádzka sa začala 1. januára 2017 alebo po tom­ to dátume, bude táto úspora emisií skleníkových plynov od 1. januára 2018 predstavovať aspoň 60 %.

(1)

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/37

Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopa­ lív a biokvapalín sa vypočíta v súlade s článkom 19 ods. 1.

V prípade biopalív a biokvapalín vyrobených v zariadeniach, kto­ ré boli v prevádzke k 23. januáru 2008, sa prvý pododsek uplat­ ňuje od 1. apríla 2013.

3. Biopalivá a biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v od­ seku 1 písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou, t. j. pôdy, ktorá mala v januári 2008 alebo po tomto dátume jeden z týchto šta­ tútov, a to bez ohľadu na to, či daná pôda tento štatút ešte má:

a) prales a iné zalesnené plochy, t. j. les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez jasnej známky ľud­ skej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov;

b) oblasti určené:

i) zákonom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody alebo

ii) na ochranu vzácnych a ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo za­ radených na zoznamy vypracované medzivládnymi or­ ganizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody, ak sú uznané v súlade s článkom 18 ods. 4 dru­ hý pododsek,

ak nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi na ochranu prírody,

c) trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, ktoré sú:

i) prirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by zostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré zachovávajú prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristicky a procesy, alebo

ii) poloprirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené, ak neexi­ stujú dôkazy, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu.

Komisia stanovuje kritériá a zemepisné rozmedzia s cieľom určiť, na ktoré trávne porasty sa vzťahuje písmeno c) prvého pododse­ ku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným po­ stupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4.

4. Biopalivá a biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v od­ seku 1 písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, t. j. z pôdy, ktorá mala jeden z týchto štatútov v januári 2008, a už ho od tohto dátumu nemá:

a) mokraď, t. j. pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo ale­ bo počas významnej časti roka;

b) súvislo zalesnené oblasti, t. j. pôda o ploche viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny viac ako 30 %, alebo so stromami schopnými dosia­ hnuť tieto prahové hodnoty in situ,

c) pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny medzi 10 % a 30 % ale­ bo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodno­ ty in situ, ak sa nepreukáže, že zásoby uhlíka v oblasti pred konverziou a po nej sú také, že ak sa použije metodika uve­ dená v časti C prílohy V, podmienky uvedené v odseku 2 to­ hto článku by sa splnili.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, ak v čase získania su­ roviny mala pôda rovnaký štatút ako v januári 2008.

5. Biopalivá a biokvapaliny zohľadnené na účely uvedené v od­ seku 1 písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pô­ dy, ktorá bola rašelinovou pôdou v januári 2008, ak sa nepreukáže, že pestovanie a zber suroviny súvisí s odvodňovaním predtým neodvodnenej pôdy.

6. Poľnohospodárske suroviny vypestované v Spoločenstve a využívané na výrobu biopalív a biokvapalín zohľadnených na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa získavajú v súlade s požiadavkami a normami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené pod položkou „Životné prostredie“ v časti A a v bode 9 prílohy II k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpo­ ry pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľ­ nohospodárov

(1) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

, a v súlade s minimálnymi požiadavkami na udržanie dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu vy­ medzenými v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia.

7. Komisia podáva každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu v súvislosti s tretími krajinami i členskými štátmi, ktoré sú významným zdrojom biopalív alebo surovín pre biopa­ livá spotrebúvaných v Spoločenstve, o vnútroštátnych opatre­ niach prijatých na účely plnenia kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v odsekoch 2 až 5 a na účely ochrany pôdy, vody a ovzdušia. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

L 140/38 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

Komisia podáva každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú so­ ciálnu udržateľnosť v Spoločenstve a tretích krajinách, ako aj o vplyve politiky Spoločenstva v oblasti biopalív na dostupnosť potravín za dostupné ceny, najmä pre ľudí žijúcich v rozvojových krajinách, a na ďalšie otázky týkajúce sa rozvoja. Správy sa zame­ rajú na dodržiavanie práv týkajúcich sa využívania pôdy. Za tre­ tie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebúvané v Spoločenstve, sa v nich uvedie, či daná krajina ratifikovala a plní každý z týchto dohovorov Medzi­ národnej organizácie práce:

— Dohovor o nútenej alebo povinnej práci (č. 29),

— Dohovor o slobode združovania a ochrane práva odborov sa organizovať (č. 87),

— Dohovor o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať (č. 98),

— Dohovor o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100),

— Dohovor o zrušení nútenej práce (č. 105),

— Dohovor o diskriminácii v zamestnaní a povolaní (č. 111),

— Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania (č. 138),

— Dohovor o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce (č. 182).

Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom su­ rovín pre biopalivá spotrebúvané v Spoločenstve, sa v týchto správach uvedie, či daná krajina ratifikovala a plní:

— Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti,

— Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Prvá správa sa predloží v roku 2012. Komisia v prípade potreby navrhne nápravné opatrenia, najmä ak existujú dôkazy o tom, že výroba biopalív má značný vplyv na ceny potravín.

8. Členské štáty nesmú odmietnuť zohľadniť z iných dôvodov trvalej udržateľnosti na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s týmto článkom.

9. Komisia do 31. decembra 2009 predloží správu o požiadav­ kách týkajúcich sa systému trvalej udržateľnosti pre energetické využitie biomasy iné než na biopalivá a biokvapaliny. Vo vhod­ ných prípadoch sa k tejto správe priložia návrhy pre Európsky parlament a Radu týkajúce sa systému trvalej udržateľnosti pre iné energetické využitia biomasy. Táto správa a návrhy v nej uvedené vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a zo­ hľadňujú nový vývoj inovačných procesov. Ak analýza vykonaná na tento účel ukáže, že vo vzťahu k lesnej biomase by bolo vhod­ né uskutočniť zmeny v metodike výpočtu uvedenej v prílo­ he V alebo v kritériách trvalej udržateľnosti súvisiacich so zásobami uhlíka, ktoré sa uplatňujú na biopalivá a biokvapaliny, Komisia zároveň v prípade potreby predloží Európskemu parla­ mentu a Rade návrhy v tomto zmysle.

Článok 18

Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny

1. Ak sa biopalivá a biokvapaliny zohľadňujú na účely uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú od ho­ spodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie sy­ stému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:

a) umožní, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti zmiešali;

b) vyžaduje, aby informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti a veľkostiach dodávok uvedených v písmene a) ostali pripí­ sané danej zmesi a

c) stanoví, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zme­ si sa opisujú rovnaké vlastnosti trvalej udržateľnosti v rovna­ kých množstvách, ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade v roku 2010 a 2012 správu o fungovaní overovacej metódy pomocou hmotnostnej bilancie uvedenej v odseku 1 a o možnostiach pou­ žitia iných overovacích metód pre niektoré alebo všetky druhy su­ rovín, biopalív alebo biokvapalín. Komisia vo svojom hodnotení zohľadňuje tie overovacie metódy, pri ktorých informácie o vlast­ nostiach trvalej udržateľnosti nemusia zostať fyzicky pripísané konkrétnym dodávkam alebo zmesiam. V hodnotení sa zohľad­ ňuje potreba udržania celistvosti a efektivity overovacieho systé­ mu bez vytvárania neprimeranej záťaže pre priemysel. Ak je to vhodné, sú k správe priložené návrhy Európskemu parlamentu a Rade týkajúce sa používania iných overovacích metód.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/39

3. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie a na po­ žiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vy­ pracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezá­ vislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahli­ vé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hod­ notí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa týkajú najmä infor­ mácií o splnení kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v člán­ ku 17 ods. 2 až 5, vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, ob­ novu znehodnotenej pôdy, zabránenie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj vhodných a relevantných informácií o opatreniach prijatých na zohľadnenie prvkov uvede­ ných v článku 17 ods. 7 druhom pododseku.

Komisia stanoví v súlade s poradným postupom uvedeným v člán­ ku 25 ods. 3 zoznam vhodných a relevantných informácií uve­ dených v prvých dvoch pododsekoch. Zabezpečí najmä, aby poskytovanie týchto informácií nepredstavovalo neprimeranú ad­ ministratívnu záťaž pre prevádzkovateľov vo všeobecnosti, a najmä pre malých poľnohospodárov, organizácie výrobcov a družstvá.

Povinnosti ustanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá alebo biokvapaliny vyrobené v Spoločen­ stve alebo dovezené.

Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uve­ dené v prvom pododseku tohto odseku. Komisia tieto informácie uverejní na transparentnej platforme uvedenej v článku 24 v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchod­ ných informácií.

4. Spoločenstvo sa usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvoj­ stranné alebo mnohostranné dohody, ktoré obsahujú ustanove­ nia o kritériách trvalej udržateľnosti zodpovedajúcich kritériám stanoveným v tejto smernici. Ak Spoločenstvo uzavrelo dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o otázkach, na ktoré sa vzťahujú kri­ tériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5, Ko­ misia môže rozhodnúť, že tieto dohody preukazujú, že biopalivá a biokvapaliny vyrobené zo surovín vypestovaných v týchto kra­ jinách spĺňajú príslušné kritériá trvalej udržateľnosti. Pri uzatvá­ raní týchto dohôd sa venuje osobitná pozornosť opatreniam prijatým na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a re­ gulácia erózie) pre ochranu pôdy, vody a ovzdušia, nepriame zmeny využívania pôdy, obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňo­ vanie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj prvkom uvedeným v článku 17 ods. 7 druhom pododseku.

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo me­ dzinárodné systémy ustanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 17 ods. 2 alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 3 až 5. Komisia môže rozhodnúť, že tieto systémy budú obsahovať presné údaje týka­ júce sa informácií o opatreniach prijatých na ochranu oblastí, kto­ ré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie) pre ochra­ nu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabra­ ňovanie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a o prvkoch uvedených v článku 17 ods. 7 druhom podod­ seku. Komisia môže na účely článku 17 ods. 3 písm. b) bod ii) uz­ nať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohoda­ mi alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné národné alebo medzi­ národné systémy merania úspory emisií skleníkových plynov ob­ sahujú presné údaje na účely článku 17 ods. 2.

Komisia môže rozhodnúť, že pôda, ktorá spadá do národného alebo regionálneho programu na obnovu veľmi znehodnotenej alebo silne kontaminovanej pôdy, spĺňa kritériá uvedené v prílo­ he V časť C bode 9.

5. Komisia prijíma rozhodnutia uvedené v odseku 4, iba ak predmetná dohoda alebo systém spĺňa primerané kritériá spoľa­ hlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu. V prípade systé­ mov na meranie úspory emisií skleníkových plynov musia takéto systémy spĺňať aj metodické požiadavky uvedené v prílohe V. Zo­ znamy oblastí s vysokou biologickou rozmanitosťou podľa člán­ ku 17 ods. 3 písm. b) bod ii) musia spĺňať primerané normy objektivity a koherentnosti s medzinárodne uznanými normami a poskytovať vhodné odvolacie postupy.

6. Rozhodnutia podľa odseku 4 sa prijímajú v súlade s porad­ ným postupom uvedeným v článku 25 ods. 3. Takéto rozhodnu­ tia sú platné najviac 5 rokov.

7. Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získa­ né v súlade s dohodou alebo systémom, ktorý bol predmetom rozhodnutia podľa odseku 4, členský štát nebude v rozsahu uve­ deného rozhodnutia od dodávateľa požadovať poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až 5 ani informácií o opatreniach uvedených v druhom pododseku odseku 3 tohto článku.

8. Komisia preskúma na požiadanie členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy uplatňovanie článku 17 vo vzťahu k zdroju biopaliva alebo biokvapaliny a v lehote šiestich mesiacov od do­ ručenia žiadosti a v súlade s poradným postupom uvedeným

(1)

L 140/40 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

v článku 25 ods. 3 rozhodne, či dotknutý členský štát môže zo­ hľadniť biopalivo alebo biokvapalinu z daného zdroja na účely uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a), b) a c).

9. Komisia do 31. decembra 2012 predloží Európskemu par­ lamentu a Rade správu o:

a) účinnosti systému zavedeného na účely poskytovania infor­ mácií o kritériách trvalej udržateľnosti a

b) uskutočniteľnosti a vhodnosti zavedenia povinných požiada­ viek vo vzťahu k ochrane ovzdušia, pôdy alebo vody, pričom sa zohľadnia najnovšie vedecké dôkazy a medzinárodné zá­ väzky Spoločenstva.

Komisia v prípade potreby navrhne nápravné opatrenia.

Článok 19

Výpočet vplyvu biopalív a biokvapalín na množstvo skleníkových plynov

1. Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív a biokvapalín sa na účely článku 17 ods. 2 vypočíta takto:

a) ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov v rámci reťazca výroby stanovená v časti A alebo B prílo­ hy V a ak je hodnota e1 pre tieto biopalivá alebo biokvapa­ liny vypočítaná v súlade s prílohou V časť C bod 7 rovná nule alebo je menšia než nula, použije sa určená hodnota;

b) použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodi­ kou stanovenou v časti C prílohy V alebo

c) sa použije hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorca uvedeného v prílohe V časť C bod 1, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uve­ dené v časti D alebo E prílohy V a pri všetkých ostatných fak­ toroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v prílohe V časť C.

2. Členské štáty do 31. marca 2010 predložia Komisii správu obsahujúcu zoznam tých oblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS)

(1) Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

, v ktorých sa môže oča­ kávať, že typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľno­ hospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným pod položkou „Roztriedenie určených hodnôt pre pe­ stovanie“ v časti D prílohy V k tejto smernici, pričom k správe pri­ ložia opis metódy a údajov použitých na vypracovanie tohto zoznamu. Táto metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.

3. Určené hodnoty v časti A prílohy V pre biopalivá a roztrie­ dené určené hodnoty pre pestovanie v časti D prílohy V pre bio­ palivá a biokvapaliny sa môžu použiť iba v prípade, ak sú suroviny na ich výrobu:

a) pestované mimo Spoločenstva;

b) pestované v oblastiach Spoločenstva zahrnutých do zozna­ mov uvedených v odseku 2 alebo

c) odpad alebo zvyšky okrem poľnohospodárskych, akvakultúr­ nych a rybárskych zvyškov.

Pre biopalivá a biokvapaliny, na ktoré sa nevzťahujú písmená a), b) ani c), sa použijú skutočné hodnoty pre pestovanie.

4. Komisia do 31. marca 2010 predloží Európskemu parla­ mentu a Rade správu o uskutočniteľnosti vypracovania zoznamov oblastí v tretích krajinách, v ktorých možno očakávať, že typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným v položke „Pestovanie“ v časti D prílohy V, pričom k správe priloží, ak je to možné, uvedené zoznamy a opis metódy a údajov použitých na ich vypracovanie. V prípade potreby sa k správe priložia prísluš­ né návrhy.

5. Komisia do 31. decembra 2012 a potom každé dva roky predloží správu o odhadovaných typických a určených hodno­ tách uvedených v prílohe V časti B a E, pričom venuje osobitnú pozornosť emisiám z dopravy a spracovateľského priemyslu a v prípade potreby môže rozhodnúť o oprave hodnôt. Tieto opa­ trenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvede­ ným v článku 25 ods. 4.

6. Komisia predloží do 31. decembra 2010 Európskemu par­ lamentu a Rade správu, v ktorej prehodnotí vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy na emisie skleníkových plynov a navrh­ ne spôsoby, ako tento vplyv minimalizovať. K tejto správe sa podľa potreby priloží návrh založený na najlepších dostupných vedeckých dôkazoch, obsahujúci konkrétnu metodiku pre emisie zo zmien zásob uhlíka spôsobených nepriamymi zmenami využí­ vania pôdy, pričom sa zabezpečí súlad s touto smernicou, najmä s článkom 17 ods. 2.

Tento návrh bude obsahovať potrebné záruky na zabezpečenie istoty pre investície uskutočnené ešte pred uplatnením tejto me­ todiky. Čo sa týka zariadení, ktoré vyrábali biopalivá pred kon­ com roka 2013, uplatňovanie opatrení uvedených v prvom pododseku nebude do 31. decembra 2017 dôvodom na to, aby sa biopalivá vyrobené týmito zariadeniami považovali za nevy­ hovujúce požiadavkám trvalej udržateľnosti uvedeným v tejto smernici, ak by sa v opačnom prípade považovali za vyhovujúce, a to za podmienky, že tieto biopalivá dosiahnu úsporu emisií skle­ níkových plynov vo výške aspoň 45 %. Toto sa uplatní na kapa­ citu zariadení na výrobu biopalív na konci roku 2012.

Európsky parlament a Rada sa pokúsia rozhodnúť do 31. decem­ bra 2012 o každom takomto návrhu, ktorý Komisia predloží.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/41

7. Prílohu V možno prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, okrem iného doplnením hodnôt pre ďalšie reťazce vý­ roby biopalív týkajúce sa tých istých alebo iných surovín a úpra­ vou metodiky stanovenej v časti C. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontro­ lou uvedeným v článku 25 ods. 4.

Čo sa týka určených hodnôt a metodiky stanovených v prílohe V, osobitná pozornosť sa venuje:

— metóde zohľadnenia odpadu a zvyškov,

— metóde zohľadnenia vedľajších produktov,

— metóde zohľadnenia kombinovanej výroby a

— štatútu pridelenému zvyškom poľnohospodárskych plodín a vedľajším produktom.

Určené hodnoty pre bionaftu z odpadového rastlinného alebo ži­ vočíšneho oleja sa preskúmajú čo najskôr.

Všetky úpravy alebo doplnenia zoznamu určených hodnôt v prí­ lohe V musia byť v súlade s týmito pravidlami:

a) ak je vplyv faktoru na celkové emisie malý, alebo ak dochá­ dza len k limitovanej zmene, alebo ak sú náklady na stano­ venie skutočných hodnôt vysoké alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, musia byť určené hodno­ ty typické pre bežné výrobné procesy;

b) vo všetkých ostatných prípadoch musia byť určené hodnoty v porovnaní s bežnými výrobnými procesmi konzervatívne.

8. Stanovia sa podrobné definície vrátane technických špecifi­ kácií požadovaných pre kategórie uvedené v prílohe V časť C bo­ de 9. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným po­ stupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 4.

Článok 20

Vykonávacie opatrenia

Vykonávacie opatrenia uvedené v článku 17 ods. 3 druhý podod­ sek, článku 18 ods. 3 tretí pododsek, článku 18 ods. 6, článku 18 ods. 8, článku 19 ods. 5, článku 19 ods. 7 prvý pododsek a člán­ ku 19 ods. 8 zohľadnia v plnom rozsahu aj účely článku 7a smer­ nice 98/70/ES.

Článok 21

Osobitné ustanovenia týkajúce sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytovali in­ formácie o dostupnosti a enviromentálynch výhodách všetkých druhov obnoviteľných zdrojov energie pre dopravu. Ak percen­ tuálny obsah biopalív pridaných do derivátov minerálnych olejov

presahuje 10 % objemu, členské štáty požadujú, aby bola táto in­ formácia uvedená na predajných miestach.

2. Na účely preukazovania plnenia národných povinností využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie vzťahujúcich sa na prevádzkovateľov a cieľa na využívanie energie z obnoviteľ­ ných zdrojov energie vo všetkých druhoch dopravy uvedených v článku 3 ods. 4 sa prínos biopalív vyrobených z odpadov, zvy­ škov, nepotravinárskych celulózových materiálov a lignoceluló­ zových materiálov považuje v porovnaní s inými biopalivami za dvojnásobný.

Článok 22

Správy predkladané členskými štátmi

1. Každý členský štát predloží Komisii správu o pokroku v pre­ sadzovaní a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie do 31. decembra 2011 a potom ju predkladajú každé dva roky. Šie­ sta správa, ktorá sa má predložiť do 31. decembra 2021, bude po­ slednou požadovanou správou.

Táto správa predovšetkým obsahuje podrobné informácie:

a) o odvetvových (elektrina, teplo a chlad a doprava) a celko­ vých podieloch energie z obnoviteľných zdrojov energie za predchádzajúce dva kalendárne roky a o opatreniach prija­ tých alebo plánovaných na vnútroštátnej úrovni a zamera­ ných na podporu rastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie s ohľadom na orientačnú trajektóriu uvede­ nú v prílohe I časť B, a to v súlade s článkom 5;

b) o zavedení a fungovaní systémov podpory a iných opatrení zameraných na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o akomkoľvek vývoji týkajúcom sa opa­ trení, ktoré boli použité so zreteľom na opatrenia stanovené v národných akčných plánoch členských štátov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, a informácie o prideľovaní podporovanej elektriny koncovým spotrebiteľom na účely článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES;

c) o tom, ako v uplatniteľných prípadoch členský štát v štruk­ túre svojich systémov podpory zohľadnil spôsoby využitia energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré poskytujú do­ datočný prínos vo vzťahu k iným, porovnateľným spôsobom, ale môžu byť aj nákladnejšie, vrátane biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových mate­ riálov a z lignocelulózových materiálov;

d) o fungovaní systému potvrdení o pôvode pre elektrinu, teplo a chlad z obnoviteľných zdrojov energie a o opatreniach pri­ jatých na zaistenie spoľahlivosti systému a jeho ochrany pro­ ti podvodom;

e) o pokroku vykonanom v hodnotení a zlepšovaní administra­ tívnych postupov s cieľom odstrániť regulačné a neregulačné prekážky rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov energie;

L 140/42 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

f) o opatreniach prijatých na zaistenie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a na zlepšenie rámca alebo pravidiel znášania a rozdelenia nákla­ dov uvedených v článku 16 ods. 3;

g) o vývoji v oblasti dostupnosti a využitia zdrojov biomasy na energetické účely;

h) o zmenách cien komodít a využitia pôdy v členskom štáte, ktoré sú spojené so zvýšeným využitím biomasy a iných fo­ riem energie z obnoviteľných zdrojov energie;

i) o vývoji a podiele biopalív vyrobených z odpadov, zvyškov, nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózo­ vých materiálov;

j) o odhadovanom dosahu výroby biopalív a biokvapalín na biologickú rozmanitosť, vodné zdroje, kvalitu vody a kvalitu pôdy v členskom štáte;

k) o odhadovaných čistých úsporách emisií skleníkových ply­ nov vyplývajúcich z využitia energie z obnoviteľných zdro­ jov energie;

l) o odhadovanom množstve energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa vyrobí navyše oproti množstvu uvedenému v orientačnej trajektórii, ktoré by sa mohlo preniesť do iných členských štátov, ako aj o odhadovanom potenciále pre spo­ ločné projekty do roku 2020;

m) o odhadovanom dopyte po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou, do roku 2020, a

n) informácie o tom, ako sa odhadoval podiel biologicky odbú­ rateľného odpadu v odpade využívanom na výrobu energie, a aké kroky sa podnikli na zlepšenie a overenie týchto odhadov.

2. Pri odhadovaní čistých úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z využívania biopalív môže členský štát na účely predloženia správ uvedených v odseku 1 použiť typické hodnoty uvedené v prílohe V časti A a B.

3. Členský štát vo svojej prvej správe uvedie, či zamýšľa:

a) vytvoriť jeden správny orgán zodpovedný za spracovanie žia­ dostí o schválenie, udelenia osvedčení a povolení týkajúcich sa zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov ener­ gie a poskytujúci pomoc žiadateľom;

b) zaviesť automatické schvaľovanie žiadostí týkajúcich sa plá­ novania a povolenia pre zariadenia na výrobu energie z ob­ noviteľných zdrojov energie, ak schvaľovací orgán nereagoval na žiadosť v stanovenej lehote, alebo

c) určiť zemepisné oblasti vhodné na využitie energie z obno­ viteľných zdrojov energie pri plánovaní využitia pôdy a pri vytváraní systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

4. Členský štát môže v každej správe opraviť údaje z predchá­ dzajúcich správ.

Článok 23

Monitorovanie a predkladanie správ zo strany Komisie

1. Komisia monitoruje pôvod biopalív a biokvapalín spotre­ búvaných v Spoločenstve a vplyv ich výroby vrátane vplyvu v dô­ sledku presídlenia výroby na využitie pôdy v Spoločenstve a v hlavných dodávateľských tretích krajinách. Toto monitorova­ nie sa zakladá na správach členských štátov predkladaných v sú­ lade s článkom 22 ods. 1 a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách a na akýchkoľ­ vek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na ener­ getické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť. Komisia monitoruje všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje článok 19 ods. 6.

2. Komisia udržiava dialóg a výmenu informácií s tretími kra­ jinami a výrobcami biopalív, spotrebiteľskýmiorganizáciami a ob­ čianskou spoločnosťou, čo sa týka všeobecného vykonávania opatrení stanovených v tejto smernici a súvisiacich s biopalivami a biokvapalinami. V tomto rámci venuje osobitnú pozornosť možnému vplyvu výroby biopalív na ceny potravín.

3. Na základe správ predložených členskými štátmi v súlade s článkom 22 ods. 1 a na základe monitorovania a analýzy uve­ denej v odseku 1 tohto článku Komisia predkladá každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

4. Pri predkladaní správ o úsporách emisií skleníkových ply­ nov vyplývajúcich z využitia biopalív Komisia používa hodnoty oznámené členskými štátmi a hodnotí, ako a či by sa zmenil od­ had, ak by sa pri použití substitučného prístupu zohľadnili vedľaj­ šie produkty.

5. Komisia vo svojich správach analyzuje najmä:

a) relatívne environmentálne výhody a náklady rôznych biopa­ lív, vplyvy dovozných politík Spoločenstva na ne, hľadiská spojené s bezpečnosťou dodávok a spôsoby dosiahnutia vy­ váženého prístupu medzi domácou výrobou a dovozom;

b) vplyv zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú udržateľ­ nosť v Spoločenstve a v tretích krajinách so zreteľom na ho­ spodárske a environmentálne vplyvy vrátane vplyvu na biologickú rozmanitosť;

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/43

c) priestor na vedecky objektívnu identifikáciu zemepisných ob­ lastí s vysokou biologickou rozmanitosťou, na ktoré sa ne­ vzťahuje článok 17 ods. 3;

d) vplyv zvýšeného dopytu po biomase na odvetvia využívajú­ ce biomasu;

e) dostupnosť biopalív vyrobených z odpadu, zvyškov, nepo­ travinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov a

f) nepriame zmeny využívania pôdy vo vzťahu ku všetkým re­ ťazcom výroby.

Komisia podľa potreby navrhne nápravné opatrenie.

6. Komisia na základe správ, ktoré členské štáty predložili podľa článku 22 ods. 3, analyzuje účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi na vytvorenie jediného správneho orgánu zod­ povedného za spracovanie žiadostí o schválenie, udelenie osved­ čení a povolení a za poskytovanie pomoci žiadateľom.

7. Komisia v záujme zlepšenia financovania a koordinácie a na účely dosiahnutia cieľa vo výške 20 % uvedeného v článku 3 od­ s. 1 predloží do 31. decembra 2010 analýzu a akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie zamerané najmä na:

a) lepšie využívanie štrukturálnych fondov a rámcových programov;

b) lepšie a intenzívnejšie využívanie finančných prostriedkov Európskej investičnej banky a iných verejných finančných inštitúcií;

c) lepší prístup k rizikovému kapitálu, najmä prostredníctvom analýzy uskutočniteľnosti nástroja rozdelenia rizika pre inve­ stície do energie z obnoviteľných zdrojov energie v Spoločen­ stve, podobného Globálnemu fondu pre energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa zameriava na tretie krajiny;

d) lepšiu koordináciu financovania zo strany Spoločenstva a ná­ rodného financovania a ďalších foriem podpory a

e) lepšiu koordináciu pri podporovaní iniciatív v oblasti využí­ vania energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorých ús­ pech závisí od krokov subjektov v niekoľkých členských štátoch.

8. Komisia do 31. decembra 2014 predloží správu venovanú najmä týmto prvkom:

a) preskúmanie minimálnych prahov pre úsporu emisií sklení­ kových plynov uplatniteľných od dátumov uvedených v člán­ ku 17 ods. 2 druhom pododseku, a to na základe posúdenia

vplyvu, v ktorom sa zohľadní predovšetkým technický roz­ voj, dostupné technológie a dostupnosť biopalív prvej a dru­ hej generácie s vysokou úsporou emisií skleníkových plynov;

b) čo sa týka cieľa uvedeného v článku 3 ods. 4, preskúmanie:

i) nákladovej efektívnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na účely dosiahnutia tohto cieľa;

ii) posúdenia realizovateľnosti dosiahnutia cieľa pri zabezpečení trvalej udržateľnosti výroby biopalív v Spo­ ločenstve a v tretích krajinách a pri zohľadnení hospo­ dárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov vrátane nepriamych vplyvov a vplyvov na biologickú rozmanitosť, ako aj komerčnej dostupnosti biopalív dru­ hej generácie;

iii) vplyvu plnenia cieľa na dostupnosť potravín za prijateľ­ né ceny;

iv) komerčnej dostupnosti vozidiel na elektrický, hybridný a vodíkový pohon, ako aj metodiky zvolenej na výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie spotre­ bovanej v odvetví dopravy;

v) zhodnotenia špecifických trhových podmienok, najmä z hľadiska trhov, na ktorých motorové palivá v doprave predstavujú viac ako polovicu konečnej energetickej spotreby, a trhov, ktoré sú plne závislé od dovážaných biopalív;

c) zhodnotenie vykonávania tejto smernice, najmä čo sa týka mechanizmov spolupráce, aby sa zabezpečilo, že tieto me­ chanizmu spolu s tým, že členské štáty budú môcť naďalej využívať národné systémy podpory uvedené v článku 3 od­ s. 3, umožnia členským štátom dosiahnuť národné ciele vy­ medzené v prílohe I čo najvýhodnejšie z hľadiska pomeru nákladov a prínosov, zhodnotenie technického rozvoja a zá­ very v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je 20 % podiel ener­ gie z obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Spoločenstva.

Komisia na základe tejto správy v prípade potreby predloží Eu­ rópskemu parlamentu a Rade návrhy zamerané na vyššie uvedené prvky, najmä:

— čo sa týka prvku uvedeného v písmene a), úpravu minimál­ nej úspory emisií skleníkových plynov uvedenej v danom písmene, a

— čo sa týka prvku uvedeného v písmene c), vhodné úpravy opatrení spolupráce uvedených v tejto smernici na zlepšenie efektívnosti pri dosahovaní cieľa vo výške 20 %. Tieto návr­ hy neovplyvnia 20 % cieľ ani kontrolu členských štátov nad národnými systémami podpory a opatreniami spolupráce.

L 140/44 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

9. Komisia v roku 2018 predloží plán pre energiu z obnovi­ teľných zdrojov energie na obdobie po roku 2020.

Tento plán sa podľa potreby doplní o návrhy pre Európsky par­ lament a Radu na obdobie po roku 2020. Plán zohľadní skúseno­ sti z vykonávania tejto smernice a technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie.

10. Komisia v roku 2021 predloží správu hodnotiacu uplat­ ňovanie tejto smernice. Táto správa sa bude zaoberať najmä úlo­ hou nasledujúcich prvkov, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť národné ciele uvedené v prílohe I na základe najlepšie­ ho pomeru nákladov a prínosov:

a) proces prípravy prognóz a národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie;

b) účinnosť mechanizmov spolupráce;

c) technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátanie rozvoja využívania biopalív v komerčnej le­ teckej doprave;

d) účinnosť národných systémov podpory a

e) závery správ Komisie uvedených v odsekoch 8 a 9.

článok 24

Platforma transparentnosti

1. Komisia zriadi na internete verejnú platformu transparent­ nosti. Táto platforma má slúžiť na zvýšenie transparentnosti a na uľahčenie a podporu spolupráce medzi členskými štátmi, najmä v oblasti štatistických prenosov uvedených v článku 6 a spoloč­ ných projektov uvedených v článkoch 7 a 9. Táto platforma sa okrem toho môže používať na zverejnenie príslušných informá­ cií, ktoré Komisia alebo členský štát považujú za kľúčové pre túto smernicu a na dosiahnutie jej cieľov.

2. Komisia zverejní na platforme transparentnosti tieto infor­ mácie, podľa potreby v súhrnnej forme, pričom zachová dôver­ nosť citlivých obchodných informácií:

a) národné akčné plány členských štátov pre energiu z obnovi­ teľných zdrojov energie;

b) dokumenty členských štátov s prognózou, uvedené v člán­ ku 4 ods. 3, ku ktorým sa čo najskôr doplní súhrn Komisie o nadmernej produkcii a o odhadovanom dopyte po dovoze;

c) ponuky členských štátov na spoluprácu v oblasti štatistických prenosov alebo na spoločných projektoch, na žiadosť dot­ knutého členského štátu;

d) informácie uvedené v článku 6 ods. 2 o štatistických preno­ soch medzi členskými štátmi;

e) informácie uvedené v článku 7 ods. 2 a 3 a článku 9 ods. 4 a 5 o spoločných projektoch;

f) národné správy členských štátov, ako sa uvádza v článku 22;

g) správy Komisie uvedené v článku 23 ods. 3.

Na žiadosť členského štátu, ktorý informácie predložil, však Ko­ misia nezverejní dokumenty členských štátov s prognózami, uve­ dené v článku 4 ods. 3, alebo informácie z národných správ členských štátov uvedené v článku 22 ods. 1 písm. l) a m).

Článok 25

Výbor

1. Okrem prípadov uvedených v odseku 2 Komisii pomáha Výbor pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

2. Vo veciach týkajúcich sa trvalej udržateľnosti biopalív a bio­ kvapalín Komisii pomáha Výbor pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a od­ s. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 26

Zmeny a doplnenia a zrušenia

1. V smernici 2001/77/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2 a člán­ ky 4 až 8 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

2. V smernici 2003/30/ES sa článok 2, článok 3 ods. 2, 3 a 5 a články 5 a 6 vypúšťajú s účinnosťou od 1. apríla 2010.

3. Smernice 2001/77/ES a 2003/30/ES sa zrušujú s účinnos­ ťou od 1. januára 2012.

Článok 27

Transpozícia

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1, 2 a 3, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 25. decembra 2009.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/45

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o od­ kaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pô­ sobnosti tejto smernice.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uve­ rejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 29

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 23. apríla 2009

Za Európsky parlament predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu Predseda P. NEČAS

(1)

L 140/46 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

PRÍLOHA I

Národné celkové ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020

(1) Aby bolo možné dosiahnuť národné ciele stanovené v tejto prílohe, zdôrazňuje sa, že v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu ži­ votného prostredia sa uznáva, že sú naďalej potrebné vnútroštátne podporné mechanizmy na podporu energie z obnoviteľných zdrojov.

A. Národné celkové ciele

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej

spotrebe v roku 2005 (S2005)

Cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej

konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 (S2020)

Belgicko 2,2 % 13 %

Bulharsko 9,4 % 16 %

Česká republika 6,1 % 13 %

Dánsko 17,0 % 30 %

Nemecko 5,8 % 18 %

Estónsko 18,0 % 25 %

Írsko 3,1 % 16 %

Grécko 6,9 % 18 %

Španielsko 8,7 % 20 %

Francúzsko 10,3 % 23 %

Taliansko 5,2 % 17 %

Cyprus 2,9 % 13 %

Lotyšsko 32,6 % 40 %

Litva 15,0 % 23 %

Luxembursko 0,9 % 11 %

Maďarsko 4,3 % 13 %

Malta 0,0 % 10 %

Holandsko 2,4 % 14 %

Rakúsko 23,3 % 34 %

Poľsko 7,2 % 15 %

Portugalsko 20,5 % 31 %

Rumunsko 17,8 % 24 %

Slovinsko 16,0 % 25 %

Slovenská republika 6,7 % 14 %

Fínsko 28,5 % 38 %

Švédsko 39,8 % 49 %

Spojené kráľovstvo 1,3 % 15 %

B. Orientačná trajektória

Orientačná trajektória uvedená v článku 3 ods. 2 pozostáva z týchto podielov energie z obnoviteľných zdrojov energie:

S2005 + 0,20 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2011 až 2012;

S2005 + 0,30 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2013 až 2014;

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/47

S2005 + 0,45 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2015 až 2016 a

S2005 + 0,65 (S2020 – S2005) ako priemer na obdobie dvoch rokov 2017 až 2018;

kde

S2005 = podiel daného členského štátu v roku 2005 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A

a

S2020 = podiel daného členského štátu v roku 2020 tak, ako sa uvádza v tabuľke v časti A.

Q N(norm)

= CN × [ ∑ i=N–14

N Qi Ci

] / 15

Q N(norm)

= CN+CN–1

2 ×

∑ i=N–n

N

Qi

∑ j=N–n

N (Cj+Cj–12 )

L 140/48 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

PRÍLOHA II

Normalizačné vzorce na započítanie elektriny vyrábanej z vodnej a veternej energie

Na účely započítania elektriny vyrábanej vo vodných elektrárňach v danom členskom štáte sa uplatňuje tento vzorec:

kde

N = referenčný rok;

QN(norm) = normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach člen­ ského štátu za rok N;

Qi = množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok i, merané v GWh, okrem výroby prostredníctvom prečerpávacích vodných elektrární z vody, ktorú predtým prečer­ pali do hornej nádrže;

Ci = celková inštalovaná kapacita všetkých vodných elektrární členského štátu na konci roku i bez prečerpania, meraná v MW.

Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:

kde

N = referenčný rok;

QN(norm) = normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach člen­ ského štátu v roku N;

Qi = množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach členského štátu v roku i, me­ rané v GWh;

Cj = celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární členského štátu na konci roku j, meraná v MW;

n = 4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/49

PRÍLOHA III

Energetický obsah motorových palív v doprave

Palivo Energetický obsah na zákla­

de hmotnosti (dolná výhrevnosť, MJ/kg)

Energetický obsah na základe objemu

(dolná výhrevnosť, MJ/l)

bioetanol (etanol vyrobený z biomasy) 27 21

bio-ETBE (etyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze bioetanolu) 36 (z čoho 37 % pochá­ dza z obnoviteľných zdrojov energie)

27 (z čoho 37 % pochá­ dza z obnoviteľných zdro­ jov energie)

biometanol (metanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopa­ livo)

20 16

bio-MTBE (metyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze biometanolu) 35 (z čoho 22 % pochá­ dza z obnoviteľných zdrojov energie)

26 (z čoho 22 % pochá­ dza z obnoviteľných zdro­ jov energie)

bio-DME (dimetyléter vyrobený z biomasy, používaný ako bio­ palivo)

28 19

bio-TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze bioetanolu) 38 (z čoho 29 % pochá­ dza z obnoviteľných zdrojov energie)

29 (z čoho 29 % pochá­ dza z obnoviteľných zdro­ jov energie)

biobutanol (butanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopa­ livo)

33 27

bionafta (metyl-ester vyrobený z rastlinného alebo živočíšneho oleja s kvalitou nafty, používaný ako biopalivo)

37 33

nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľo­ vodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov vyrobených z bio­ masy)

44 34

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej (rastlinný olej termoche­ micky spracovaný vodíkom)

44 34

čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafino­ vaný, ale chemicky nemodifikovaný, ak je jeho použitie zlučiteľné s typom príslušného motora a zodpovedajúcimi emisnými po­ žiadavkami)

37 34

bioplyn (palivový plyn vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu, používaný ako biopalivo alebo drevný plyn)

50 —

automobilový benzín 43 32

motorová nafta 43 36

L 140/50 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

PRÍLOHA IV

Udeľovanie osvedčení pre inštalatérov

Systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy uvedené v článku 14 ods. 3 vychádzajú z týchto kritérií:

1. Proces udeľovania osvedčení alebo kvalifikácií musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členským štátom ale­ bo ním určeným správnym orgánom.

2. Inštalatéri zariadení na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych a solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy alebo od poskyto­ vateľa odbornej prípravy.

3. Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie. Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické vybavenie na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy, vrátane určitých laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich zariadení na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy. Poskytova­ teľ odbornej prípravy musí okrem základnej odbornej prípravy ponúkať kratšie aktualizačné kurzy týkajúce sa aktuál­ nych otázok vrátane nových technológií, aby sa v oblasti inštalačných technológií zabezpečilo celoživotné vzdelávanie. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadenia alebo systému, ústav alebo združenie.

4. Odborná príprava, vďaka ktorej inštalatér získava osvedčenie alebo kvalifikáciu, zahŕňa teoretickú a praktickú časť. Pri ukončení odbornej prípravy musí mať inštalatér požadované zručnosti, aby mohol inštalovať príslušné zariadenia a sy­ stémy s cieľom plniť potreby spotrebiteľa spojené s výkonom a spoľahlivosťou, vykonávať kvalitnú prácu a dodržiavať všetky relevantné predpisy a normy vrátane energetického a environmentálneho označovania.

5. Kurz odbornej prípravy sa ukončuje skúškou, na základe ktorej sa udeľuje osvedčenie alebo kvalifikácia. Súčasťou skú­ šky je praktické hodnotenie úspešnosti inštalácie kotlov a pecí na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermál­ nych zariadení, solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení.

6. V systémoch udeľovania osvedčení alebo v ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v článku 14 ods. 3 sa náležite zohľadnia tieto usmernenia:

a) Akreditované programy odbornej prípravy by sa mali ponúkať inštalatérom s pracovnými skúsenosťami, ktorí ab­ solvovali alebo absolvujú tieto druhy odbornej prípravy:

i) v prípade inštalatérov kotlov a pecí na biomasu: požaduje sa odborná príprava ako inštalatér, montér rúr a rú­ rok, inžinier so zameraním na systémy vykurovacej techniky alebo technik so zameraním na inštaláciu sa­ nitárnych a vykurovacích alebo chladiacich zariadení;

ii) v prípade inštalatérov tepelných čerpadiel: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo inžinierov so zameraním na chladiarenské systémy, ktorí musia mať základné zručnosti v oblasti elektrických zariadení a inštalatérstva (rezanie rúr, spájkovanie rúrkových spojov, lepenie rúrkových spojov, izolácia, utesňovanie tvaroviek, testovanie netesnosti a inštalácia vykurovacích alebo chladiacich zariadení);

iii) v prípade inštalatérov solárnych fotovoltaických alebo solárnych tepelných zariadení: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo elektrikárov, ktorí musia mať zručnosti v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a pokrývačstva vrátane znalostí v oblasti spájkovania rúrkových spojov, lepenia rúrkových spojov, utesňovania tvaroviek, testovania netesnosti, ako aj schopnosť spájať vodiče a musia poznať základné strešné materiály a utesňovacie metódy a metódy na krytie trhlín, alebo

iv) systém odbornej praxe, v rámci ktorého inštalatér nadobúda potrebné zručnosti a ktorý zodpovedá 3 rokom vzdelávania v zručnostiach uvedených v písmenách a), b) alebo c) vrátane výučby v triede aj na pracovisku.

b) Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra kotlov a pecí na biomasu by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o biomasu, a zahŕňať ekologické aspekty, palivá z biomasy, logistiku, protipožiarnu ochranu, sú­ visiace dotácie, metódy spaľovania, systémy zapaľovania, optimálne hydraulické riešenia, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu kotlov a pecí na biomasu. Odborná príprava by mala za­ bezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a palív z biomasy, ako napríklad pelety, ako aj vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva týkajúceho sa biomasy.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/51

c) Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra tepelných čerpadiel by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o tepelné čerpadlá, a zahŕňať geotermálne zdroje a teploty zdrojov v zemi v rôznych regiónoch, iden­ tifikáciu pôd a hornín z hľadiska tepelnej vodivosti, predpisy týkajúce sa využívania geotermálnych zdrojov, mož­ nosti využívania tepelných čerpadiel v budovách a stanovenie najvhodnejšieho systému tepelných čerpadiel, ako aj znalosti o ich technických požiadavkách, bezpečnosti, filtrovaní vzduchu, napojení na tepelný zdroj a o uspo­ riadaní systému. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem pre tepelné čerpadlá, ako aj príslušného vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

i) základné poznatky o zásadách fungovania tepelných čerpadiel a ich fyzických charakteristikách vrátane cha­ rakteristík vykurovacieho okruhu: súvislosti medzi nízkymi teplotami vykurovacieho média a vysokými te­ plotami tepelného zdroja, ako aj medzi účinnosťou tohto systému, stanovením výkonového čísla (COP) a sezónneho výkonového čísla (SPF);

ii) poznatky o komponentoch a o ich funkciách v rámci vykurovacieho okruhu vrátane kompresora, expan­ zívneho ventilu, výparníka, kondenzátora, upínadiel a montážneho materiálu, mazacieho oleja, chladiaceho média, a o možnostiach prehriatia, podchladenia a chladenia pomocou tepelného čerpadla a

iii) schopnosť vybrať a kalibrovať komponenty pri bežnej inštalácii vrátane schopnosti stanoviť typické hodnoty tepelnej záťaže rôznych budov a v prípade produkcie horúcej a teplej vody, vychádzajúc z energetickej spo­ treby, stanoviť kapacitu tepelného čerpadla v závislosti od tepelnej záťaže pri produkcii horúcej a teplej vody, skladovacej kapacity budovy a prerušiteľnej dodávky prúdu; určiť komponenty zásobnej nádrže a jej objem a integráciu sekundárneho vykurovacieho systému.

d) Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných zariadení by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o výrobky fungujúce na báze solárnej energie, a porovnanie ná­ kladov a rentability, a zahŕňať ekologické aspekty, komponenty, charakteristiky a dimenzovanie solárnych systé­ mov, výber správnych systémov a dimenzovanie komponentov, stanovenie požadovaného tepla, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu solárnych fotovoltaických a solárnych tepel­ ných zariadení. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a udeľovania osvedčení, akým je napríklad Solar Keymark, ako aj znalosť príslušného vnútroštátneho práva a prá­ va Spoločenstva. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

i) schopnosť dodržiavať bezpečnosť pri práci a používať požadované nástroje a zariadenia a plniť bezpečnost­ né predpisy a normy, ako aj schopnosť identifikovať riziká v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a iné riziká, ktoré sú spojené s inštaláciou solárnych zariadení;

ii) schopnosť identifikovať systémy a ich komponenty, ktoré sú typické pre aktívne a pasívne systémy, vrátane mechanického návrhu, ako aj schopnosť určiť umiestnenie komponentov a rozvrhnutie a konfiguráciu systému;

iii) schopnosť určiť požadovanú plochu na inštaláciu, nasmerovanie a sklon solárneho fotovoltaického a solár­ neho ohrievača vody, pričom sa zohľadňuje clonenie, prístup slnečného žiarenia, štrukturálna integrita, pri­ meranosť inštalácie vzhľadom na budovu alebo klímu, ako aj schopnosť identifikovať rôzne inštalačné metódy vhodné pre rozličné druhy striech a vyváženosť systémových zariadení potrebných na inštaláciu a

iv) najmä v prípade solárnych fotovoltaických systémov schopnosť prispôsobovať projektové návrhy elektric­ kých obvodov vrátane schopnosti určiť výpočtový (menovitý) prúd, vyberať vodiče vhodných typov a me­ novitých výkonov pre každý elektrický obvod, určovať primeranú veľkosť, triedu a umiestnenie všetkých súvisiacich zariadení a podsystémov, ako aj zvoliť vhodný bod prepojenia.

e) Platnosť osvedčenia inštalatéra by mala byť časovo obmedzená a na jeho predĺženie by sa mal absolvovať aktu­ alizačný seminár alebo kurz.

(1)

L 140/52 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

PRÍLOHA V

Pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov

A. Typické a určené hodnoty týkajúce sa biopalív, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy

Reťazec výroby biopalív Typické úspory emisiískleníkových plynov Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z cukrovej repy 61 % 52 %

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza) 32 % 16 %

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v za­ riadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32 % 16 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v kon­ venčnom kotli)

45 % 34 %

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v za­ riadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

53 % 47 %

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

69 % 69 %

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

56 % 49 %

etanol z cukrovej trstiny 71 % 71 %

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl- éteru (ETBE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej 45 % 38 %

bionafta zo slnečnice 58 % 51 %

bionafta zo sóje 40 % 31 %

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza) 36 % 19 %

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

62 % 56 %

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (*)oleja 88 % 83 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej 51 % 47 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice 65 % 62 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

40 % 26 %

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

68 % 65 %

čistý rastlinný olej z repky olejnej 58 % 57 %

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

80 % 73 %

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 84 % 81 %

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 86 % 82 %

(*) Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariade­ ním Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa ži­ vočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu

(1) Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.

.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/53

B. Odhadované typické a určené hodnoty týkajúce sa budúcich biopalív, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa na­ chádzali na trhu iba v zanedbateľných množstvách, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou vy­ užívania pôdy

Reťazec výroby biopalív Typické úspory emisiískleníkových plynov Určené úspory emisií skleníkových plynov

etanol z pšeničnej slamy 87 % 85 %

etanol z drevného odpadu 80 % 74 %

etanol z drevín pestovaných na tento účel 76 % 70 %

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

95 % 95 %

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

93 % 93 %

dimetyléter (DME) z drevného odpadu 95 % 95 %

DME z drevín pestovaných na tento účel 92 % 92 %

metanol z drevného odpadu 94 % 94 %

metanol z drevín pestovaných na tento účel 91 % 91 %

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl- éteru (MTBE)

rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

C. Metodika

1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania motorových palív v doprave, biopalív a biokvapalín sa vypo­ čítavajú takto:

E = eec + el + ep + etd + eu – esca – eccs – eccr – eee,

kde

E = celkové emisie z používania paliva;

eec = emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

el = množstvo emisií na rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy;

ep = emisie zo spracovania;

etd = emisie z dopravy a distribúcie;

eu = emisie z používaných palív;

esca = úspora emisií z akumulácie pôdneho uhlíka prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riade­ nia;

eccs = úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka;

eccr = úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka a

eee = úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

2. Emisie skleníkových plynov z palív (E) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, gCO2eq/MJ.

3. Odchylne od bodu 2 sa v prípade motorových palív v doprave môžu hodnoty vypočítavané na základe gCO2eq/MJ prispôsobiť tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi palivami, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu vyjadrenú v km/MJ. Takéto prispôsobenie je možné len v prípade, ak sa poskytne dôkaz o existencii rozdielov, pokiaľ ide o vy­ konanú užitočnú prácu.

4. Úspora emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vypočítava takto:

ÚSPORA = (EF – EB)/EF,

kde

EB = celkové emisie z biopalív alebo biokvapalín a

EF = celkové emisie z porovnateľných fosílnych palív.

(1)

L 140/54 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

5. Na účely bodu 1 sú zohľadňované skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2: 1

N2O: 296

CH4: 23

6. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín (eec) zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania, zo zberu surovín, z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe ale­ bo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Certifikované zníženie emisií skleníkových ply­ nov zo spaľovania prebytočného plynu na mieste produkcie ropy kdekoľvek na svete sa odpočítava. Odhadované množstvá emisií z pestovania je možné vypočítať na základe priemerov vypočítaných pre geografické oblasti, kto­ ré sú menšie ako oblasti, ktoré sa používajú pri výpočte určených hodnôt, čo predstavuje alternatívu používania skutočných hodnôt.

7. Množstvo emisií na rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (el) sa vypo­ čítava rovnomerným delením celkových emisií počas obdobia 20 rokov. Na výpočet týchto emisií sa uplatňuje ten­ to vzorec:

el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P – eB

(1) Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rov­ ná 3,664.

,

kde

el = množstvo emisií skleníkových plynov na rok vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (merané ako množstvo ekvivalentu CO2 na jednotkovú energiu z biopalív);

CSR = zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiacu s referenčným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využí­ vanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov predtým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo ako posledné;

CSA = zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiacu so skutočným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Ak sa zásoba uhlíka akumuluje viac ako jeden rok, hodnotou CSA je odhadovaná zásoba na jednotku plochy po dvadsiatich rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, čo nastane skôr;

P = produktivita plodín (meraná ako energia z biopalív alebo biokvapalín na jednotku plochy za rok) a

eB = bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ biopalív alebo biokvapalín, ak sa biomasa získava z obnovenej znehod­ notenej pôdy za podmienok ustanovených v bode 8.

8. Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

a) sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske ani žiadne iné činnosti a

b) patrí do jednej z týchto kategórií:

i) veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely;

ii) silno kontaminovaná pôda.

Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa uplatňuje na obdobie 10 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľno­ hospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode i) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie, a že sa v prípade pôdy uvedenej v bode ii) zníži kontaminácia pôdy.

9. Kategórie uvedené v bode 8 písm. b) sa vymedzujú takto:

a) „veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mi­ moriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná;

b) „silno kontaminovaná pôda“ je pôda, ktorá vzhľadom na kontamináciu pôdy nie je vhodná na pestovanie po­ travín alebo krmív.

Patrí sem aj pôda, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 18 ods. 4 štvrtý pododsek.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/55

10. Komisia prijme do 31. decembra 2009 usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde na základe usmernení IPCC pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov – zväzok 4 z roku 2006. Usmernenia Komisie budú slúžiť ako zá­ klad pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.

11. Emisie zo spracovania (ep) zahŕňajú emisie zo samotného spracovania, z odpadov a úniku látok a z výroby che­ mických látok alebo produktov používaných pri spracovaní.

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú, ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hod­ notu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elek­ trizačnej sústave.

12. Emisie z dopravy a distribúcie (etd) zahŕňajú emisie z dopravy a skladovania surovín a polotovarov a zo skladova­ nia a distribúcie hotových materiálov. Emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 6, nie sú zahrnuté v tomto bode.

13. Emisie z používaných palív (eu) sa v prípade biopalív a biokvapalín považujú za nulové.

14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka (eccs), ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obme­ dzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a sekvestrácii emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív.

15. Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka (eccr) je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, kde uhlík používaný na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných pro­ duktoch a službách, musí mať pôvod v biomase.

16. Úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina, eee, sa zohľadňuje v súvislosti s nadbytočnou elektrinou vyrobenou v rámci systémov výroby paliva, ktoré využívajú kombinovanú výrobu okrem prípadu, keď palivo použité na kombinovanú výrobu je vedľajším produktom iným ako zvyšky poľ­ nohospodárskych plodín. Pri započítaní tejto nadbytočnej elektriny sa veľkosť jednotky kombinovanej výroby po­ važuje za minimum potrebné na to, aby jednotka kombinovanej výroby mohla dodávať teplo potrebné na výrobu paliva. Úspora emisií skleníkových plynov súvisiaca s touto nadbytočnou elektrinou sa rovná množstvu skleníko­ vých plynov, ktoré by boli emitované pri výrobe rovnakého množstva elektriny v elektrárni pri použití rovnakého paliva ako v prípade jednotky kombinovanej výroby.

17. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho me­ dziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina).

18. Na účely výpočtu uvedeného v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom e ec + el + tých častí ep, etd a eee, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel tých emisií, ktoré sa pri­ písali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tento účel namiesto celkového množ­ stva týchto emisií.

V prípade biopalív a biokvapalín sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty vrátane elek­ triny, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti bodu 16 s výnimkou zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane sla­ my, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Odpady, zvyšky poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škru­ pín a zvyšky zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerín, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú, že majú nulové emisie skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov.

V prípade palív vyrábaných v rafinériách sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

19. V prípade biopalív predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF najnovšiu známu priemernú hodnotu skutočných emisií z fosílnej zložky automobilového benzínu a motorovej nafty spotrebovaných v Spoločenstve, ktoré boli oznámené podľa smernice 98/70/ES. Ak takéto údaje nie sú k di­ spozícii, používa sa hodnota 83,8 gCO2eq/MJ.

L 140/56 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

V prípade biokvapalín používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 91 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu tepla predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 4 emisie z po­ rovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 77 gCO2eq/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na kombinovanú výrobu elektriny a tepla predstavujú na účely výpočtu uve­ deného v bode 4 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF hodnotu 85 gCO2eq/MJ.

D. Roztriedenie určených hodnôt pre biopalivá a biokvapaliny

R o z t r i e d e n i e u r č e n ý c h h o d n ô t p r e p e s t o v a n i e : „ e e c “ t a k , a k o s a v y m e d z u j e v č a s t i C t e j t o p r í l o h y

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy 12 12

etanol z pšenice 23 23

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve 20 20

etanol z cukrovej trstiny 14 14

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej 29 29

bionafta zo slnečnice 18 18

bionafta zo sóje 19 19

bionafta z palmového oleja 14 14

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (*)oleja 0 0

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej 30 30

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice 18 18

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja 15 15

čistý rastlinný olej z repky olejnej 30 30

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

0 0

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 0 0

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 0 0

(*) Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariade­ ním (ES) č. 1774/2002.

R o z t r i e d e n i e u r č e n ý c h h o d n ô t p r e s p r a c o v a n i e ( v r á t a n e n a d b y t o č n e j e l e k t r i n y ) : „ e p – e e e “ t a k , a k o s a v y m e d z u j ú v č a s t i C t e j t o p r í l o h y

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy 19 26

etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza) 32 45

etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v za­ riadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

32 45

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bež­ nom kotli)

21 30

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v za­ riadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

14 19

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko-

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/57

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

1 1

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

15 21

etanol z cukrovej trstiny 1 1

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

bionafta z repky olejnej 16 22

bionafta zo slnečnice 16 22

bionafta zo sóje 18 26

bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza) 35 49

bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

13 18

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja 9 13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej 10 13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice 10 13

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

30 42

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (pro­ ces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

7 9

čistý rastlinný olej z repky olejnej 4 5

bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

14 20

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 8 11

bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 8 11

R o z t r i e d e n i e u r č e n ý c h h o d n ô t p r e d o p r a v u a d i s t r i b ú c i u : „ e t d “ t a k , a k o s a v y m e d z u j e v č a s t i C t e j t o p r í l o h y

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy 2 2 etanol z pšenice 2 2 etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve 2 2 etanol z cukrovej trstiny 9 9 časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby

etanolu časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby

etanolu bionafta z repky olejnej 1 1 bionafta zo slnečnice 1 1 bionafta zo sóje 13 13 bionafta z palmového oleja 5 5 bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja 1 1 hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej 1 1 hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice 1 1 hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja 5 5 čistý rastlinný olej z repky olejnej 1 1 bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

3 3

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 5 5 bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 4 4

L 140/58 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

S p o l u p r e p e s t o v a n i e , s p r a c o v a n i e , d o p r a v u a d i s t r i b ú c i u

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z cukrovej repy 33 40 etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza) 57 70 etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v za­ riadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

57 70

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bež­ nom kotli)

46 55

etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v za­ riadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

39 44

etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

26 26

etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

37 43

etanol z cukrovej trstiny 24 24 časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby

etanolu časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby

etanolu bionafta z repky olejnej 46 52 bionafta zo slnečnice 35 41 bionafta zo sóje 50 58 bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza) 54 68 bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

32 37

bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja 10 14 hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej 41 44 hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice 29 32 hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

50 62

hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (pro­ ces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

27 29

čistý rastlinný olej z repky olejnej 35 36 bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

17 23

bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 13 16 bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn 12 15

E. Roztriedenie odhadovaných určených hodnôt pre budúce biopalivá a biokvapaliny, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu len v zanedbateľných množstvách

R o z t r i e d e n i e u r č e n ý c h h o d n ô t p r e p e s t o v a n i e : „ e e c “ t a k , a k o s a v y m e d z u j e v č a s t i C t e j t o p r í l o h y

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy 3 3 etanol z drevného odpadu 1 1 etanol z drevín pestovaných na tento účel 6 6 motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

1 1

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

4 4

DME z drevného odpadu 1 1 DME z drevín pestovaných na tento účel 5 5 metanol z drevného odpadu 1 1 metanol z drevín pestovaných na tento účel 5 5 časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby

metanolu

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/59

R o z t r i e d e n i e u r č e n ý c h h o d n ô t p r e s p r a c o v a n i e ( v r á t a n e n a d b y t o č n e j e l e k t r i n y ) : „ e p – e e e “ t a k , a k o s a v y m e d z u j ú v č a s t i C t e j t o p r í l o h y

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy 5 7

etanol z dreva 12 17

motorová nafta z dreva vyrobená technológiou Fischer- Tropsch

0 0

DME z dreva 0 0

metanol z dreva 0 0

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

R o z t r i e d e n i e u r č e n ý c h h o d n ô t p r e d o p r a v u a d i s t r i b ú c i u : „ e t d “ t a k , a k o s a v y m e d z u j e v č a s t i C t e j t o p r í l o h y

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy 2 2

etanol z drevného odpadu 4 4

etanol z drevín pestovaných na tento účel 2 2

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

3 3

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

2 2

DME z drevného odpadu 4 4

DME z drevín pestovaných na tento účel 2 2

metanol z drevného odpadu 4 4

metanol z drevín pestovaných na tento účel 2 2

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

S p o l u p r e p e s t o v a n i e , s p r a c o v a n i e , d o p r a v u a d i s t r i b ú c i u

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín Typické emisie skleníko­

vých plynov (gCO2eq/MJ)

Určené emisie skleníkových plynov

(gCO2eq/MJ)

etanol z pšeničnej slamy 11 13

etanol z drevného odpadu 17 22

etanol z drevín pestovaných na tento účel 20 25

motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

4 4

motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

6 6

DME z drevného odpadu 5 5

DME z drevín pestovaných na tento účel 7 7

metanol z drevného odpadu 5 5

metanol z drevín pestovaných na tento účel 7 7

časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

L 140/60 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

PRÍLOHA VI

Minimálne požiadavky na harmonizovaný vzor pre národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie

1. Očakávaná konečná energetická spotreba

Hrubá konečná energetická spotreba pri výrobe elektriny, tepla a chladu a v doprave v roku 2020 pri zohľadnení vply­ vov opatrení zameraných na energetickú efektívnosť.

2. Národné odvetvové ciele na rok 2020 a odhadované podiely energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elek­ triny, tepla a chladu a v doprave:

a) cieľový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny v roku 2020;

b) odhadovaná trajektória pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny;

c) cieľový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu v roku 2020;

d) odhadovaná trajektória pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu;

e) odhadovaná trajektória pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave;

f) národná orientačná trajektória uvedená v článku 3 ods. 2 a v prílohe I časť B.

3. Opatrenia na dosiahnutie cieľov:

a) prehľad všetkých politík a opatrení zameraných na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie;

b) osobitné opatrenia na splnenie požiadaviek článkov 13, 14 a 16 vrátane potreby rozšíriť alebo posilniť existujúcu infraštruktúru na účely ľahšieho začlenenia množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré je potrebné na dosiahnutie národného cieľa na rok 2020, opatrenia na zrýchlenie schvaľovacích postupov, opatrenia na zní­ ženie iných ako technologických prekážok a opatrenia týkajúce sa článkov 17 až 21;

c) systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov;

d) systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov;

e) systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov;

f) osobitné opatrenia zamerané na presadzovanie využívania energie z biomasy, najmä nových zdrojov biomasy, s ohľadom na:

i) dostupnosť biomasy: domáci potenciál aj dovoz;

ii) opatrenia na zlepšenie dostupnosti biomasy s ohľadom na iných používateľov biomasy (poľnohospodárstvo a lesnícke odvetvia);

g) plánované využitie štatistických prenosov medzi členskými štátmi a plánovaná účasť na spoločných projektoch s inými členskými štátmi a tretími krajinami:

i) odhadovaný nadbytok výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie v porovnaní s orientačnou trajektó­ riou, ktorý možno preniesť do iných členských štátov;

ii) odhadovaný potenciál na spoločné projekty;

iii) odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou.

5.6.2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 140/61

4. Hodnotenia:

a) celkový očakávaný príspevok každej technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie k dosiahnutiu zá­ väzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, tepla a chladu a v doprave;

b) celkový očakávaný príspevok opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor energie k dosiahnutiu záväz­ ných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, tepla a chladu a v doprave.

L 140/62 SK Úradný vestník Európskej únie 5.6.2009

PRÍLOHA VII

Započítanie energie z tepelných čerpadiel

Množstvo aerotermálnej, geotermálnej a hydrotermálnej energie zachytenej tepelnými čerpadlami, ktorá sa považuje za ener­ giu z obnoviteľných zdrojov energie na účely tejto smernice (ERES), sa vypočíta v súlade s týmto vzorcom:

ERES = Qvyužiteľné * (1 – 1/SPF)

kde

— Qvyužiteľné = odhadované celkové využiteľné teplo dodané tepelným čerpadlom pri splnení kritérií uvedených v člán­ ku 5 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,

— SPF = odhadovaný priemerný sezónny výkonnostný faktor pre tieto tepelné čerpadlá,

— η = pomer medzi celkovou hrubou výrobou elektriny a primárnou energiou spotrebovanou na výrobu elektriny a vy­ počíta sa ako priemer Európskej únie založený na údajoch Eurostatu.

Do 1. januára 2013 prijme Komisia usmernenia o tom, ako majú členské štáty odhadovať hodnoty Qvyužiteľné a SPF pre rôz­ ne technológie a aplikácie tepelných čerpadiel, pričom sa zohľadnia rozdiely klimatických podmienok, najmä veľmi studené podnebia.